geologickou stavbou územia a následnými morfologickými procesmi. Typické krasové jazerá vznikli v krasových jamách - závrtoch, ktoré vznikli nad podzemnými priestormi a odvádzajú väčšinu vody z povrchu planín do podzemia. Ak sa však odtoky, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na dne závrtov (pre názornosť si možno zjednodušene závrt predstaviť ako plytký lievik), utesnia ílovitými látkami, voda sa v nich udrží a vznikajú spomínané vodné plochy.
Zriedkavosť jazier v Slovenskom krase ovplyvňuje charakter planín. Nachádza sa na nich veľmi málo stálych vodných tokov, keďže voda sa stráca cez rôzne pukliny a otvory v podzemí. Aj preto sú krasové jazerá napájané zväčša len zrážkami, čo má na svedomí výrazné sezónne kolísanie ich rozmerov a výšky hladín, často aj ich zánik, ktorý podporuje aj postupné zanášanie jazerných plôch a zarastanie vegetáciou. Práve tento proces prebieha aj vo väčšine nižšie opísaných jazier a preto možno rátať, že v budúcnosti z nich ostanú iba zamokrené terénne depresie.
Ako najväčšie krasové jazero na Slovensku sa opisuje Jašteričie (Silické) jazero na Silickej planine. Leží v nadmorskej výške 587 m, má (malo) rozlohu 1,22 ha, s maximálnymi udávanými rozmermi 200 m dĺžky a 127 m šírky. Zaujímavým javom je ponor na jeho severozápadnom brehu - pri určitej výške hladiny odvádza vodu po podzemia a vznikla tak Jaskyňa v ponore Jašteričieho jazera s aktívnym vodným tokom. Táto chránená prírodná pamiatka má dĺžku chodieb 1 189 m, hĺbku 74 m a bohatú výzdobu. Je zároveň priam učebnicovým príkladom hydrologických pomerov v krasových územiach.
Na planinách Slovenského krasu možno nájsť ešte niekoľko krasových jazier, prípadne ich zvyškov. Pri jaskyni Domica bývalo Smradľavé jazierko s hĺbkou vody 1 meter, dnes už prakticky zaniknuté, zanesené a zarastené. Na východnejšie ležiacej planine Horný vrch, vo výške 723 m, sa nachádza Lúčianske jazierko s rozlohou 0,17 ha, napájané neďalekým krasovým prameňom.
Krasové jazerá sú svojim spôsobom výnimočné, hoci na Slovensku nedosahujú väčšie rozmery a krásou sa nemôžu rovnať trebárs tatranským plesám. Zaslúžia si však pozornosť ako doklad jedného z mnohých pozoruhodných prírodných procesov.
BEDEKER
Prístup: Ku Jašteričiemu jazeru vedie červeno značený chodník z obce Silica. Pohodlná prechádzka po Silickej planine z obce k jazeru trvá pol hodiny.
Zaujímavosti okolia: Gombasecká jaskyňa, Domica, Silická ľadnica, Brzotínske skaly, Fabiánka (633 m), množstvo nesprístupnených jaskýň, priepastí a ďalších krasových javov na Silickej planine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
