moderátora Šarkana Zlatý klinec za najvtipnejšiu reklamu. A hoci je tento všestranný hudobník vzdialený svetu reklamných kreatívcov, porazil v rádiovej kategórii také renomované agentúry ako Sorea and Gray, alebo Leo Burnett.
Pre Radio servis vymyslel a nahovoril spot 1. Tatranskú a. s. Nijaká hudba, len súvislý šesťminútový monológ chlapíka kupujúceho Vysoké Tatry. "Mám toľko love, že keď zoberem Tatry domov, nemám problém... idem do banky a budem pozerať, jak ich budú ku mne ťahať na bytovku... brat si kúpil nové snežné delo a ne tak strieľa... " v tomto duchu znejú výroky. Ako povedal Marián Čekovský, pri improvizácii mal celkom konkrétnu predstavu. Riaditeľ súťaže o najkreatívnejšiu reklamu Martin Šmatlák prezradil, že porota v záujme nestrannosti pracovala celý deň v jednej miestosti, bez mobilov a pod dozorom ochranky. Po celý ten čas si na osvieženie púšťali nahrávku Mariána Čekovského.
Ako si sa vôbec dostal k takejto príležitosti?
- Jedného dňa som sa vrátil z turné z Čiech, kde som hral s Danom Gladišom. Zavolal mi Šarkan, či nechcem nahrať reklamu. Hovorím mu: Na reklamu vám kašlem, spím. Nedali pokoj, tak som im navrhol, že im niečo nadiktujem do telefónu, nech si to narozprávajú sami. Napokon ma zlomili a nahral som to. Mlel som tam v kuse asi tak dvanásť-trinásť minút. Čo mi napadlo. Urobil som to len preto, že mám s Fun rádiom družobné vzťahy.
Ako reagovali zástupcovia renomovaných reklamných agentúr na tvoje ocenenie?
- Niektorí sa pýtali, kto vlastne som. Iní ma poznali. Išlo o to, že som tam zrazu stál a preberal som "klinec", lebo som niekoho pobavil. Veľmi rád to robím. Milujem, keď sa ľudia smejú. Aspoň nerozmýšľajú nad zlými vecami. Nechcem, aby táto zem bola plná skúpych, závistlivých a nepríjemných ľudí. Je treba byť happy.
Tvoj vzťah k reklame?
- Keď je vtipná, rád sa na ňu pozerám. Už slovo reklama hovorí, o čo ide. Nemôže to byť vážne.
Jano Kuric, Tóno Popovič a mnohí iní muzikanti sa vôbec netaja tým, že ich najlepšie uživí práve reklama.
- Robil som už tiež veľa hudby do reklám. Dobre padnú, najmä keď potrebujem uhradiť účty za telefón. Človek z niečoho musí žiť. Ale snažím sa vždy robiť ju dobre. Preto ma potešila aj táto cena.
Nebol by si si radšej preberal hudobnú cenu na Aurelovi?
- Že som na hudobnom poli nezískal nič, neznamená, že by som nemohol dostať cenu v reklamnom fachu. Čo je tiež umenie. Pokiaľ No Name nebrali Zlatý klinec na Grammy, ja som ho bral na Zlatom klinci. A že som vyhral túto cenu, ma teší, lebo som trochu urobil Košiciam dobré meno. Ukázali sme, že nie sme suchári a vieme sa baviť.
Zahral si si na platni Richarda Müllera, hráš vo formácii BIG Age s Henrym Tóthom, pomohol si toľkým projektom, ale kedy urobíš konečne niečo pre seba?
- Pomaly sa začínam vyhýbať takým tým tieňovým projektom. Pracujem na tom, aby som vyprodukoval čosi sám. Píšem podklady a texty na vlastnú platňu. Keby som však mal pocit, že ešte nie je čas, tak to zastavím a vyčkám správnu chvíľu. Medzitým nahrám zopár vecí s inými ľuďmi. Rád pomôžem iným, lebo to máš ako so stromom a jablkom. Strom ťahá zo zeme a jablko zo stromu. Keď niekto potrebuje, som prostredníkom medzi hudbou a nevedomosťou v hudbe. Keď môžem, pomôžem, aby slovenská hudba dostala čím ďalej krajšiu tvár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
