privatizáciou v dejinách štátu. Kúpna cena je napr. vyššia, ako suma všetkého majetku v prvej vlne kupónovej privatizácie (necelých 100 mld.), či hodnota všetkého majetku predaného (darovaného) v tzv. "mečiarovskej" privatizácii.
O výhodnosti transakcie sa ešte dlho povedú diskusie. Pri takejto gigantickej operácii to ani inak byť nemôže. Najmä ak jediný záujemca vo finiši tendra je z princípu zdrojom pochybností. Súťaž však bola reálna, ďalší účastníci, ktorí ponuku napokon nedali, nemali dôvod to konkurencii oznamovať a takto ju posilňovať. Pre taliansky Snam, nemecké RWE a spol. je výhodnejšie, ak sa konkurenti oslabia aspoň finančne, pokiaľ už sami na kúpu rezignovali. Isteže, švindle, podstolové provízie a korupcia, ako naznačuje opozícia, sú vždy možné - ako pri ktoromkoľvek inom obchode. Na spochybnenie transakcie však iba podozrenia z brucha nestačia.
Diskusie o cene 2,7 mld. USD (to je presnejšie ako 130 mld. Sk, keďže hodnota v Sk závisí od kurzu v momente platby) boli úplne jalové. Platia dva mantinely; prvý, že neexistuje vo svete silnejší kupec v tomto biznise, ako konzorcium Ruhrgas, GdF, Gazprom. Čiže logicky neexistuje ani investor schopný a ochotný zaplatiť viac. Navyše cenu zvyšuje i strategická angažovanosť členov konzorcia - Gazprom je najväčší dodávateľ, GdF a Ruhrgas zase najväčší odberatelia plynu v Európe. Druhým mantinelom - hoci smutným - je samovražednosť alternatívy neprijatia ponuky. Na tejto privatizácii bola postavená hospodárska politika štátu, kalkulácia s predajom SPP bola zahrnutá v množstve vládnych rozhodnutí. Isteže to v úvahách konzorcia hralo rolu; treba len dovysvetliť, že tento faktor je regulárnou zložkou ekonomickej ceny podniku. Keby to isté SPP s tou istou účtovnou hodnotou predávala americká vláda, isteže by bola cena vyššia... Mimochodom - účtovná hodnota: Podľa expertov je asi štyrikrát nižšia, ako kúpna cena. Teda nie vyššia, ako bez hanby v tvári tvrdili niektorí politici (napr. Prokeš - 400 mld). To iba pre ilustráciu úrovne, na akej sa debata o SPP viedla.
Napokon sa s cenou zmierili aj ministri SDĽ, podľa Ftáčnika je "na dolnej hranici akceptovateľnosti". Proti hlasoval na vláde už iba Koncoš. Vtipná je výhovorka Ftáčnika, že v konečnom rozhodovaní vzali do úvahy aj to, že "ide o strategického investora, ktorý zabezpečí ... bla, bla, bla". Nuž, v pondelok ešte nevedeli, čo to je za investora? Úsmevné sú aj tvrdenia, že v transakčných dokumentoch boli zohľadnené pripomienky SDĽ... Za pár chvíľ uvidíme zaujímavý premet - z podmienok privatizácie SPP vyrastie volebná agenda postkomunistov. Budeme počúvať, ako sa hrdinským vložením SDĽ zmenili transakčné dokumenty v prospech štátu. Nedozvieme sa už ale, že konzorcium si napríklad vymohlo predkupné právo na ďalšie akcie v prípade, že by parlament niekedy v budúcnosti umožnil odpredaj ďalšieho podielu. A ešte raz mimochodom: Niektoré ústupky, ktoré si štát vymohol, napr. veto v otázke prepúšťania zamestnancov nad 10% súčasného personálu, sú výhodné akurát pre politikov, nie však pre samotnú firmu. V konečnom dôsledku to znamená nižšiu produktivitu a nižší profit všetkých vlastníkov - teda aj 51-percentného štátu.
Súhlas SDĽ znamená ale predovšetkým politické upokojenie. Hoci sú a zostanú nevypočítateľní, je veľmi pravdepodobné, že iniciatíva HZDS za odvolanie celej vlády má po tomto plynovom happyende už veľmi nízke šance na úspech. Všetky ďalšie napätia medzi SDĽ a zvyškom koalície sú rádovo nižšej kalibráže a túžba zostať pri moci až do konca je všetko prebíjajúca.
HZDS, zdá sa, sa s vývojom aj zmierilo. K včerajšej vláde nevydalo dokonca ani zvláštne vyhlásenie, poslanci hnutia iba prežúvali refrén o províziách. Absolútne vyvedený z miery je ale Fico, ktorý usporiadal mimoriadnu "plynovú" tlačovku. Nasplietal tam všeličo; najprv vyzval SDĽ k vystúpeniu z vlády a potom vyslovil nádej, že stratí aj tie 2-3 percentá, "ktoré sa rozPLYNú (zase ten plyn - lezie mu na mozog) medzi ostatné strany a SDĽ zanikne". Nezabudol sľúbiť "preskúmať po voľbách motiváciu ministrov, ktorí takto rozhodli". A ešte zadúfal, že parlament prijme jeho návrh zákona o preukazovaní majetku, ktorý - teraz pozor - "umožní skúmať motív predsedu vlády hlasovať za predaj SPP".
No nezažalovali by ste ho? Predsedu Smeru čerti berú, jeho plynárenská úderka Václavík-Federič-Oremus už nemá prečo zostávať v politike, do SPP viac nevstúpi. Ako ani iné politické nominácie. Jedna z príčin slovenskej biedy - vykrádanie SPP - sa odstraňuje. A to môže byť Ficovi naozaj príšerne ľúto...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
