Situovaný je severne od mesta, smerom k Veľkému Šarišu, po pravej strane rieky Torysy. Priľahlým prírodným útvarom na ľavom brehu rieky je zalesnený kopec Dúbrava (383 m). Obidva tvoria prielom medzi Košickou kotlinou a Šarišským podolím.
Prečo dostal tento kopec, 388 m vysoký takéto pomenovanie? S najväčšou pravdepodobnosťou podľa tvaru polohy mohutného ležiaceho býka. Jeho názov môže mať aj iné korene. Poznamenávam, že divé pratury - predkovia európskeho hovädzieho dobytka - až do 10. a 11. storočia hojne osídľovali lesy a lesostepné oblasti Európy. Potom nastalo obdobie vytínania a vypaľovania lesov, ktorými sa takto vytláčali z nich aj pratury z väčšej časti pôvodných území. V 11. storočí sa tieto jedince zachovali už len v nepreniknuteľných lesoch Poľska a Litvy. O ich prítomnosti na tomto území svedčia mnohé archeologické nálezy okolo Prešova a dokonca aj na samotnom Bikoši.
V okolí Bikoša sa odvíjala minulosť pri osídľovaní Šariša, čo taktiež dokumentujú mnohé nájdené predmety po starších civilizáciách. Dokonca sa tu našli aj dôkazy o prítomnosti neandertálskeho človeka. Veľkou zásobarňou dôkazov o našich predkoch, žijúcich v tomto okolí, pochádza práve z lokality Bikoša a Dúbravy. Nikoho nemusím presviedčať, že Bikoš vydáva svedectvá aj o starých Slovanoch na rozhraní 6. - 7. stor. n. l. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj názov horského masívu Bikoš.
Odkiaľ sa Slovania dostali na naše územie? Podľa dostupných písomných a iných zdrojov prišli do strednej od Dnepru a Bugu. Smerovali cez južné Poľsko a druhý prúd cez Balkán. Začali nadväzovať kontakty s miestnym obyvateľstvom a v 7. stor. vytvorili Samovu ríšu. Súbežne s nimi prichádzali aj Avari. Tí sa usadzovali na juhu a Slovania na severe od Dunaja. Pre osídlenie si vyberali mierne vyvýšeniny kvôli svojej ochrane pred nepriateľom. Dodnes poznáme takéto lokality aj okolo Prešove (Hradisko). Svoje obydlia si opevňovali - v 8. a 9. storočí vznikla Veľkomoravská ríša s veľkým územím, ktorá nadviazala kontakty s Byzanciou, čo vyvrcholilo za panovania Rastislava, ktorý v roku 863 pozval vierozvestcov Cyrila a Metoda. V roku 870 sa vlády ujal Svätopluk, ktorý si vydobyl veľké uznanie. Po jeho smrti v roku 894 nastal rozklad tejto ríše a po zdrvujúcej porážke ríša v začiatkoch 10. storočia zanikla, ale na tomto území sa naďalej udržiavali menšie slovanské kniežactvá.
Slovania boli pohania. Bohovi blesku Perúnovi prinášali obete býkov a vykonávali aj mnohé iné posvätné obrady. Neverili v osud a ak im hrozila smrť, choroba, alebo ak sa dostali do nebezpečenstva, prinášali obete za svoj život. To, čo sľubovali aj splnili a záchrana bola vykúpená obeťou. Nedali sa vo vlastnej krajine zotročiť a pokoriť, boli veľmi vytrvalí. Ľahko znášali horúčavy, zimu, dážď i nedostatok potravín. K 'príšelcom' sa správali láskavo a ochotne ich sprevádzali z miesta na miesto a ak bolo treba, ich aj ochraňovali. Keď títo utrpeli od hostiteľa nejakú škodu z nedbanlivosti, proti tomu, čo ju spôsobil, viedli vojnu a takto chceli pomstiť svojho hosťa. Tieto zvyky predkov by sme si mali vážiť a spoznávať ich. Mnohé zapadli prachom po nástupe kresťanstva. Nepostačuje poznať len jeden zvyk ako je pálenie a topenie Moreny, ale aj veľa iných.
Býčí kult má svoje tradície aj u iných národov. Ten sa často zakladá na mýte, v ktorom ide o chytanie a skrotenie tura - symbolu podmaňovania prírody. Takýto kult, kde si merajú svoje sily ľudia s býkom sa zachoval v Španielsku a v iných krajinách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
