nástroje, ktorými sa otáčalo oboma smermi medzi prstami. Prvú "vŕtačku začal používať otec moderného zubárstva Francúz Pierre Fauchard (1678-1761). Popísal ju v roku 1728. Rotačný pohyb u nej bol vyvolaný otáčaním struny okolo valca, teda princípom známym už dávno pred tým.
John Greenwood (1760-1819), lekár Georga Washingtona, vynašiel v roku 1790 prvú známu nožnú vŕtačku. Použil na to matkin kolovrátok poháňaný šliapacím kolesom s pedálom. To isté zariadenie používal aj jeho syn, ale ďalej tento nápad nerozvíjal.
V roku 1829 použil škótsky vynálezca James Nasmyth k otáčaniu vŕtačky špirálovitú pružinu. Charles Merry zdokonalil Nasmythovu vŕtačku použitím ohybného hriadeľa (1858) Angličan George F. Harrington použil na pohon vŕtačky hodinovú pružinu.
V roku 1868 predstavil Američan George F. Green pneumatickú vŕtačku poháňanú šliapacími mechmi, v roku 1874 potom pridal k vŕtačke elektromotor, a tak vznikla prvá elektrická zubná vŕtačka. Pracovala síce dobre, ale bola veľmi ťažká. V roku 1908 prišli do módy zásuvné elektrické vŕtačky. tie sa dostali do väčšiny zubných ordinácií.
Elektrické sa veľmi rozšírili a umožňovali dobre pripraviť duby pre výplne aj korunky. U pacientov však neboli veľmi obľúbené - vŕtanie bolo pomerne bolestivé.
A tak sa objavili vŕtačky poháňané vzduchovou turbínou s vysokými otáčkami. Tie dosahovali hodnoty 300 000 až 4 000 000 otáčok za minútu (Greenova vŕtačka mala 600 - 800 otáčok za minútu).
Ale ani tu sa vývoj nezastavil. Objavili sa vŕtačky ultrazvukové a dnes už tiež laserové.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
