do nehostinných a neprebádaných oblastí amazonského pralesa a povodia rieky Orinocco náhlilo za vidinou zlata mnoho európskych dobrodruhov. V tomto období sa výprava Španielov, vedená Gonzalom Jimenésom de Quesada od porobených domorodcov dozvedela o "zlatom mužovi"- El Doradovi a jeho nesmiernom bohatstve. V honbe za ním sa na územie dnešnej Kolumbie, Venezuely a Brazílie vydali napr. známy britský moreplavec sir Walter Raleigh alebo zástupca vplyvnej nemeckej spoločnosti Welserovcov - Nicolaus Federmann.
Postupne sa celá legenda začala meniť a bádatelia už nehľadali "zlatého muža", ale jeho mesto Manoa, kde vraj boli i strechy domov zo zlata a kováči tam podbíjali kone zlatými podkovami. Záhadné mesto však Európanom stále unikalo a nebyť pruského vedca Alexandra Humboldta, ktorý oblasť Kolumbie navštívil v devätnástom storočí, zmienky o ňom by sa asi naveky stratili. Humboldtova expedícia opäť podnietila záujem dobrodruhov, medzi ktorých patril i britský plukovník Percy Harrison Fawcett.
Už v rokoch 1906 1909 ho bolívijská vláda poverila vytyčovaním hranice so susednou Brazíliou a "zelené peklo" ako vtedy nazývali brazílsku džungľu Fawcettovi nesmierne učarovalo. Bol presvedčený, že všetci čo hľadali El Dorada pred ním, pátrali na nesprávnom mieste, podľa neho sa totiž jeho sídlo malo nachádzať v brazílskom vnútrozemí, v oblasti Mato Grosso.
Podobnými tvrdeniami si proti sebe postavil skupinu konzervatívnych bádateľov, ktorí existenciu akýchsi stratených juhoamerických miest popierali. No keď v roku 1911 objavil v peruánskych Andách americký dobrodruh Hiram Bingham staré mesto Inkov Machu Picchu Fawcett si bol na sto percent istý, že určite existujú i ďalšie takéto zabudnuté mestá, len ich treba nájsť.
"Ani na chvíľu o ich existencii nepochybujem. Tajomstvo stredovekej Južnej Ameriky je zatiaľ zahalené závojom a kto tento závoj poodhrnie, nesmierne obohatí našu vedomosť o dávnej minulosti", napísal Fawcett v roku 1924, rok pred svojou výpravou do brazílskeho pralesa.
Ešte počas zememeračských prác v Bolívii sa totiž od domorodcov dopočul o doteraz obývanom Cisárskom meste, kde vraj vládne múdry panovník a je tam všetkého hojnosť. Neskôr objavil plukovník v istých starých kronikách záznam o nájdení pozostatkov obrovského kamenného mesta, správy o jeho polohe však chýbali.
Na zorganizovanie väčšej výpravy nemal Fawcett finančné prostriedky, a tak so sebou zobral len svojho dvadsaťjedenročného syna Jacka a jeho priateľa Raleigha Rimmela. V roku 1925 vyrazili bádatelia z brazílskeho mesta Cuiabá (v oblasti Mato Grosso), hnaní vidinou objavenia stratených miest. Zo "zeleného pekla" sa však už ani jeden z nich živý nevrátil...
V roku 1928 vyslal Severoamerický novinársky spolok za stratenou skupinou oddiel na čele s George Dayottom. Ten sa od jedného domorodého náčelníka dozvedel, že jeho ľudia videli staršieho belocha s dvoma mužmi, ktorí mali namierené na východ k Atlantickému oceánu. Päť dní stúpal ponad stromy dym z ich ohňov, no potom "akoby sa rozplynuli vo vzduchu".
Dayotta táto informácia uspokojila a vrátil sa s tým, že Fawcetta pravdepodobne zabili Indiáni. Plukovníkov mladší syn Brian to odmietol pripustiť a naliehal na zorganizovanie ďalšej záchrannej výpravy, ale márne. Neskôr sa objavili špekulácie, že vyčerpaného Fawcetta prichýlili domorodci a vraj s nimi žije ďaleko od civilizácie, bez šance na návrat. Tieto dohady však nikto nikdy nepotvrdil a brazílske "zelené peklo" si tak naďalej stráži svoje tajomstvá.
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
