jeho tempu. Práca, oddych, nákupy, rodina, spánok, toto všetko a ešte oveľa viac musíme stihnúť v jednom jedinom všednom dni. Keďže čas nemôžeme skrotiť, musíme sa naučiť s ním hospodáriť.

Aby sme všetko stíhali, k tomu potrebujeme relatívne málo - vytvoriť si a snažiť sa dodržiavať stanovený časový rozvrh, kam postupne podľa priorít zaraďujeme všetko, čo musíme urobiť. Deň si tak v podstate rozdelíme na pevné časové úseky, venované zamestnaniu, domácim prácam, rodine, sebe, spánku atď. Najmä v zamestnaní je veľmi výhodné mať taký rozvrh na niekoľko dní ba aj týždňov dopredu a denne ho upresňovať. Mnohí sa na vlastných chybách poučili, aj na tom, že príčina nedostatku času v práci a nielen tam nebýva reálna pracovná vyťaženosť, ale skôr neschopnosť riadne si zorganizovať prácu.

Čoho by sme sa mali pri organizácii vlastnej práce držať? Pracujme vždy na úlohe s najvyššou prioritou a zvyšok jednoducho ignorujeme, vrátane drvivej väčšiny momentálnych nápadov kolegov. Pre každú úlohu by sme si mali určiť realistické termíny ich dokončenia s miernou rezervou a dodržať ich. Ak máme dlhodobejšiu úlohu, rozdeľme si ju na niekoľko etáp.

Doslova bezodným rezervoárom voľného času sú rutinné činnosti, predovšetkým "papierovanie". Väčšina nevyhnutnej agendy sa dá zvládnuť oveľa rýchlejšie bez toho, aby utrpela kvalita. Dnes je predsa spústa technických vymožeností, ktoré urobia prácu za nás.

Ak chceme pracovať naozaj efektívne, nezabúdajme na to, čo niektorí podceňujú (najmä workholici), že ľudský organizmus nie je schopný vysoko sa sústrediť na dlhý čas. Musíme preto pravidelne relaxovať. Za dvadsať minút sústredenej činnosti dokážeme urobiť viac, než za hodinu únavného lopotenia. Pomôžeme tým najviac sebe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.