okná, čo je dosť dôležité, pretože okno by malo poskytovať ochranu pred zimou, vetrom a malo by sa dať dobre otvárať i zatvárať. Nové okno je dosť drahé a jeho výroba v domácej dielni vyžaduje nielen profesionálne skúsenosti, ale aj dobre vybavenú dielňu. Niektoré opravy, ktoré životnosť starého okna predĺžia, však zvládne domáci majster aj v skromnejšie vybavenej dielni.
Najviac "postihnutou" časťou býva odkvapnica, teda doštička na spodnej strane okenného krídla, prečnievajúca smerom von a zabezpečujúca stekanie dažďovej vody. Najprv sa vplyvom slnka poškodzuje náter, potom začne hniť drevo rámu aj krídla.
Nahnitú a rozpraskanú odkvapnicu okenného krídla treba opatrne odrezať a nahradiť ju novou. Vyrobíme ju z mäkkého dreva (vhodné je borovicové) a priskrutkujeme závrtkami 4 x 70 mm na okenné krídlo (obr. 1). Pred vlastným priskrutkovaním ju podlepíme kazeínovým alebo epoxidovým lepidlom, prípadne inými syntetickými lepidlami vhodnými do vonkajšieho prostredia.
Iný spôsob opravy je pomocou pásikovej ocele profilu asi 2 x 40 mm alebo pomocou pozinkovaného plechu. Dĺžka pásika, pochopiteľne, záleží od šírky okenného krídla. Pásik osadzujeme šikmo do tmelovej poldrážky a pripevňujeme závrtkami. Okraje pásikov zapúšťame 2 až 3 mm do zvislých vlysov krídla - do zárezov vyplnených tmelom, aby do nich nezatekalo. Do pásikov vopred vyvŕtame niekoľko dierok asi 3 mm od okraja pre sklenárske kolíčky na upevnenie skla (obr. 2). Pásik natrieme základnou farbou na kov.
Pri odkvapnici z pozinkovaného plechu použijeme buď zalomený profil, alebo rovný plech, len na okraji zahnutý (obr. 3).
Veľmi často sa okenné krídla uvoľňujú v čapoch, najmä v dolnej časti. Ak nie sú čapy ani dlaby napadnuté hnilobou, stačí z krídla vybrať sklo, rozobrať krídlo a čapy opäť naglejiť. V rohoch krídlo zabezpečíme okennou hviezdičkou (klinec bez hlavičky s profilom tvaru štvorcípej hviezdy) a osadíme oceľový uholník. tzv. rožník, ktorý spojenie spevní.
Horšie je, ak sú čapy prehnité. Ak je zvyšok krídlových vlysov zdravý, stačí odrezať zhnité čapy a vyrezať lôžka pre nové čapy, ktoré vložíme do vytvorených lôžok (obr. 4). Nové čapy zaglejíme vhodným lepidlom a stiahneme ich stolárskou zvierkou. Technologiský postup je podobný ako pri spájaní dreva na čap a dlabu. Nové čapy robíme z tvrdého dreva (dub, buk). Ak je vlys zhnitý v dlabách, môžeme vytvoriť nové dlaby tak, že urobíme vlastne dvojaké preplátovanie vlysu a do stredu zadlabeme prostredný čap (obr. 5). Aj v tomto prípadde musíme spojenie zaistiť stolárskou zvierkou až do úplného zaschnutia. Celé okenné krídlo nanovo zostavíme a zglejíme podľa predošlého postupu, poto v rohoch vyhobľujeme chýbajúce poldrážky pre sklo a tmel a tiež na zatváranie okna, aby priliehalo do rámu.
Podobný spôsob nadstavenia časti dlhšieho vlysu, ako je čap a dlaba starého vlysu je tzv. falošnný čap. Je to lepšie technologické spojenie dvoch čelných driev ako preplátovanie, ale je náročnejšie na zhotovenie. V tomto prípade vyrežeme rámovou pílou lôžka pre čapy, vysekáme lôžka dlátom a po vložení falošných čapov toto spojenie zaglejíme (obr. 6), zabezpečíme klincami a pevne stiahneme stolárskou zvierkou.
Ďalším nedostatkom je zadŕhanie dolnej časti krídla v poldrážke rámu. Táto chyba sa dá pomerne jednoducho odstrániť tzv. vykrúžkovaním závesov. Ide o nasadenie vhodného kovového krúžku na čap závesu v okennom ráme. Okenné krídlo sa tak dostane do vyššej polohy a bude sa otvárať bez námahy.
Pri zadŕhaní len jedného rohu môže byť príčina v nerovnomernom sadaní muriva v ktorom je okno osadené. Tento nedostatok do určitej miery možno odstrániť vyhnutím jedného závesu do príslušnej strany. Ak zadŕha horný roh krídla po ľavej strane závesu, vyhneme kliešťami o niekoľko milimetrov spodný záves do pravej strany.
Ak sa okno zosuší a vzniknú veľké medzery medzi krídlom a rámom, použijeme rôzne tesnenia, ktoré však aplikujeme vždy až po nátere.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
