pracovného seminára v Rožňave. Zorganizovalo ho Gemerské regionálne združenie vlastníkov neštátnych lesov (GRZVNL) a miestna samospráva. Okrem nich sa seminára zúčastnili predstavitelia ministerstva životného prostredia, ministerstva pôdohospodárstva, štátnej ochrany prírody, ale i zástupcovia štátnych lesov, poľnohospodárov, odborných organizácií ako i miest a obcí.
Podľa Jozefa Vlčáka, predsedu GRZVNL, bolo popudom k takémuto stretnutiu prekvapivé rozhodnutie vlády o vyhlásení národného parku, napriek zásadným nesúhlasným pripomienkam ministerstva pôdohospodárstva SR. S vlastníkmi lesov, ale ani s ďalšími dotknutými o tom nikto nekomunikoval, nemali možnosť pripomienkovať dva roky trvajúci prípravný proces, nik sa nepýtal na ich názor, nevysvetlil im prínosy a zápory tohto kroku, ktorý vážnym spôsobom obmedzuje ich vlastnícke práva a spôsobuje im majetkovú ujmu." Je zarážajúce, že ministerstvo životného prostredia tieto pripomienky neakceptovalo a že tento rozpor ostatní členovia vlády vôbec nezobrali na vedomie a ignorovali ho," uviedol J. Vlčák.
Za najzávažnejšiu považuje problematiku výpočtu a úhrady majetkovej ujmy vzniklej obmedzením hospodárenia v národnom parku, ako aj znemožnenie prístupu k prostriedkom EÚ z programu SAPARD na rozvoj podnikania, ktoré najprísnejšie chránené územia vylučujú. Podľa ministerstva životného prostredia a orgánov ochrany prírody sa prekategorizovaním chránenej krajinnej oblasti na národný park podstatnejšie nemenia podmienky hospodárenia. Majetková ujma sa týka len lokalít v najprísnejšom 4. a 5. stupni ochrany, čo predstavuje v Slovenskom krase 16 maloplošných území, z toho sú 4 v neštátnom vlastníctve.
Ministerstvo má na kompenzovanie majetkovej ujmy vyčlenených cca tri štvrte miliardy korún. Napriek tomu vlastníci lesov tvrdia, že sa k týmto prostriedkom nedostanú a ich hospodárenie bude značne obmedzované. V tejto súvislosti odporúčajú kvantifikovať dopady zriadenia národného parku na vlastníkov pôdy, prepracovať nariadenie vlády č.24/2002 Z.z. o spôsobe výpočtu a úhrady majetkovej ujmy ako aj novelizáciu zákona o ochrane prírody v zmysle predvstupového programu Natura 2000.
Zástupcovia obcí nachádzajúcich sa na území parku a v jeho ochrannom území kritizovali štát, že v nich pred vyhlásením neprispel na vybudovanie základnej infraštruktúry a bez vodovodu, kanalizácie, či plynofikácie ich začlenil do chráneného územia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
