MUDr. Ján MICHALKO, člen ZK SFZ, dlhoročný lekár košických futbalistov
Košice - Rozcvičenie pred tréningom a pred zápasom má vo futbale, ale aj v ostatných športových disciplínach dlhodobú tradíciu. Pripravuje organizmus futbalistu na nastávajúci výkon a zásadne musí byť úvodom pre každý tréning a pre každý zápas majstrovský či priateľský. S dokonalejším poznávaním fyziológie telesných cvičení tréneri i samotní hráči pristupujú k nemu s plnou vážnosťou. Na celom svete kladne hodnotia jeho prínos pre dosahovanie lepších športových výsledkov. Dnes sme už svedkami, že rozcvičenie pred zápasom prebieha organizovane pod vedením asistenta trénera, alebo skúseného hráča (v 1. FC to bol svojho času Miroslav Sovič).
Rozcvičenie sa definuje ako:
1. Športové cvičenie pred tréningom, alebo zápasom.
2. Cvičenie pre telesnú a psychickú prípravu predchádzajúce športovej súťaži. Má svoju postupnosť a osvedčený, zabehnutý rituál.
Často dostávam otázku: "Prečo sa futbalisti tak poctivo a disciplinovane 30 minút pred zápasom rozcvičujú?"
Nuž rozcvičujú sa preto, aby sa chránili pred zranením a aby sa dostali do stavu zvýšenej zápasovej pohotovosti. Nedôsledné rozcvičenie, najmä za vlhkého a chladného počasia, môže byť príčinou poškodenia lokomočného aparátu (svalov, šliach a väziva). Môže byť aj príčinou prehry, keď lepšie rozcvičené mužstvo rozhodne zápas v jeho úvode!
Účelom cvičenia teda je:
1. Zlepšiť nervosvalovú pohotovosť (tzn. pripravenosť svalov a nervového systému) k výkonu hneď od prvej minúty zápasu napr. okamžite po otvorení hry musí byť hráč schopný zabehnúť 30 m šprint v plnej rýchlosti, event. zakončiť akciu, vystreliť na bránu súpera plnou silou. Oba prípady bez rizika zranenia.
2. Zlepšiť organickú pohotovosť k výkonu v zápase.
3. Mnohí tréneri veria, že rozcvičením sa môže dosiahnuť aj duševná pripravenosť k výkonu.
4. Adaptovať sa na športovisko (futbalové ihrisko, zoznámiť sa s jeho povrchom, kvalitou, na základe tohto poznania upraviť si výstroj, najmä kopačky a pod.) a na aktuálne počasie (pri teplote okolo 30 stupňov lekár s masérom pripravia zodpovedajúci nápoj).
Fyziologické účinky rozcvičenia. Základné zmeny, ktoré nastávajú pri rozcvičení futbalistu sú tieto:
1. Zvýšenie telesnej teploty.
2. Zníženie viskozity svalov.
3. Zvýšenie pulzovej frekvencie (od 150 - 170/min.).
4. Zvýšenie krvného tlaku.
5. Zintenzívnenie dýchania.
6. Spomalenie trávenia.
7. Prechod glukózy do krvného obehu.
8. Popreťahovanie svalov, šliach a klbných väzov.
9. Zintenzívnenie cirkulácie v kapilárach.
10. Zvýšenie pulzového objemu srdca.
Teda pri správnom rozcvičení okrem zmien vo vnútorných orgánoch, prichádza mohutný tok impulzov z pracujúcich svalov do mozgovej kôry, ktoré zlepšujú funkčný stav a posilňujú pohybovú dominantu. Po rozcvičení musí byť futbalista spotený a musí mať kladné emócie tzn. nebáť sa súpera, veriť seba a svojmu mužstvu.
Druhy rozcvičenia:
Všeobecné rozcvičenie - pod ním chápeme cvičenia, ktoré slúžia k zohriatiu veľkých svalových skupín. Jeho úlohou je aj zvýšiť funkciou všetkých ústrojenstiev.
Špeciálne rozcvičenie - tesne pred výkonom, pri ktorom si futbalista precvičí pohybové návyky, ktoré tvoria hlavnú náplň jeho výkonu a obnovuje si špeciálne pocity (kope loptu, žongluje, hlavičkuje a pod.).
Mentálne rozcvičenie - futbalista si intenzívne vybavuje predstavy pohybov pred nastávajúcim zápasom, najmä pri riešení štandardných situácií a pod.
Pasívne rozcvičenie - cvičenia, ktoré pôsobia na futbalistu zvonka. Futbalista teda sám nerobí nič, ide napr. o teplú sprchu, masáž, vtieranie hrejivej masti atď.
Aktívne rozcvičenie - predstavuje športové cvičenie vykonávané samotným športovcom, napr. gymnastické cviky, klusanie, rovinky a pod.
Nie všetci športovci sa rozcvičujú rovnako. Existujú dva rozdielne typy rozcvičovaných:
1. Tí, ktorí nepotrebujú dlhý čas na to, aby išli do zápasu v optimálnom stave. Ak majú pred zápasom príliš dlhý program, spotrebujú veľa rezervných síl, ktoré im potom v zápase môžu chýbať (takým bol z mojej praxe Ladislav Vízek).
2. Do tejto skupiny patria tí, ktorí potrebujú na rozcvičenie podstatne dlhší čas (takými boli napr. Werner Lička a Rostislav Václavíček).
Dôležitý je poznatok, že psychický postoj k rozcvičeniu zohráva veľkú úlohu, a že futbalisti musia mať k rozcvičeniu pozitívny postoj. Vo väčšine športových odvetví, teda aj vo futbale sa športovec začína rozcvičovať asi 45 min. pred zápasom. Na základe experimentálnych výskumov, môžeme konštatovať, že trvá asi 20 min., než sa postupným rozcvičením dostane krv do pohybu. Je preto nutné postupné rozcvičovanie. Ak sa rozcvička vykonáva rýchlo a prerušovanie, môže pôsobiť práve opačne a viesť k poraneniam.
Autor: BASKETBAL
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
