do výšky, najmladší člen poroty Josef Šimúnek. Tento 37-ročný český horolezec začal liezť v osemnástich rokoch na Prachovských skalách. Neskôr sa preorientoval na zimné Vysoké Tatry, z nich na Kaukaz, Alpy a napokon zakotvil v Himalájach. Zúčastnil sa siedmich expedícií usilujúcich sa o zdolanie niektorej z osemtisícoviek. Sám pokoril tri Shisha Pangmu (1995), Lhotse (1998) a Makalu (1998). Tu je náš rozhovor s úspešným športovcom, ktorý bezpochyby ešte nepovedal svoje posledné slovo.
Ako vnímate sám seba? Ste čistým športovcom, alebo vám pridalo horolezectvo aj ďalší osobnostný rozmer?
Odkedy sa venujem expedíciám, nikdy si nezabudnem na cestu zobrať kameru. To ma samozrejme vrhá aj do iného, ako športového sveta. K tomu tiež treba prirátať skutočnosť, že na cestách sa stretávam s množstvom ľudí, ktorí ma obohacujú ďalšími rozmermi. Nedá sa teda povedať, že by som bol iba športovcom, či presnejšie horolezcom, alebo zase len filmárom alebo cestovateľom. Keď to zhrniem, uspokojenie nachádzam v kombinácii všetkých týchto činností.
Máte za sebou sedem himalájskych expedícií. Ktorá z nich bola najťažšia?
Keď sa niečo robí prvýkrát, je to ťažké tým, že je to objavné. Prvýkrát som sa zúčastnil expedície na osemtisícovku v roku 1993 na Cho-Oyu. Bolo to ťažké, ale ešte ťažšie, najmä z psychického hľadiska, boli posledné dve Kanchenchunga v roku 2000 a tohtoročná K2. V oboch prípadoch som sa cítil psychicky vyčerpaný a ani s výsledkom nemôžem byť spokojný. Na vrchol som sa nedostal.
Čo si má bežný smrteľník predstaviť pod pojmom psychicky unavený horolezec?
Posledných osem rokov leziem rok čo rok vždy jednu himalájsku expedíciu. Pod psychickou únavou je treba vnímať stratu motivácie, v prenesenom význame, absenciu tej šťavy, ktorú človek potrebuje na to, aby sa dokázal vydriapať až na vrchol hory. Hovorím o strate ťahu na bránku, ktorý je nevyhnutný pri zdolávaní problémov.
Dá sa psychická únava premôcť?
Práve sa na to chystám i keď možno nie práve tradičným spôsobom. Ako tím Himalaya 2000 by sme chceli zorganizovať otvorenú expedíciu pre horolezcov, ktorí by inak nemali šancu dostať sa do najvyššieho pohoria na svete. Na jeseň budúceho roku by sme sa chceli vypraviť na Shisha Pangmu. Už teraz sa teším na to, že budem robiť výškového nosiča. Verím však tiež, že sa budem motivovať ľuďmi, ktorí budú veľmi túžiť vyliezť až na vrchol a ja tam spolu s nimi aj vyleziem. Som presvedčený o tom, že ak máte pri sebe niekoho, kto je veľmi motivovaný, že vás to chytí tiež.
Bez ohľadu na nedostatok motivácie, máte pred sebou ešte nejaký športový cieľ?
Športový už hádam ani nie, ale viem o svojom najbližšom cieli. V roku 2003 na jar by sme sa chceli pokúsiť vystúpiť na Mt. Everest, ktorému sme sa až doteraz vyhýbali. A robili sme to úplne zámerne, pretože sme najprv chceli získať čo najviac skúseností. Nechceme totiž robiť expedície tak, ako niektorí naši "tiežkolegovia", ktorí za celý svoj život zdolajú jedinú osemtisícovku, navyše s pomocou kyslíka. Našou ambíciou je pokus o výstup napríklad západným pilierom. V žiadnom prípade to nebude klasická cesta komerčným spôsobom. Vieme tiež, že dáme prednosť malému ale silnému tímu.
V roku 2003, presnejšie 29. mája, uplynie polstoročie od chvíle, čo sir Hillary so šerpom Norkeyom vystúpili ako prví ľudia na najvyšší bod planéty. Súvisí vaša expedícia s týmto výročím?
Sme si vedomí toho, že v tom čase bude na Evereste nával. Zároveň však vieme, že na západnom pilieri v žiadnom prípade nie. Samozrejme, treba tiež pripomenúť, že zásadne lezieme bez kyslíku a v tomto prípade určite neurobíme výnimku. Samozrejme nerátam okamihy, kedy sa u niektorých spomedzi nás dostavili zdravotné problémy.
Oni sú na vine, že časť vašich expedícií sa skončila neúspechom?
Tých faktorov je viac. Najväčší vplyv na konečný výsledok má zvyčajne počasie. Spomínam si napríklad na Manaslu v roku 1996, z ktorej sme doslova zbehli, pričom o život vtedy prišiel jeden japonský horolezec. Podobný zážitok mám aj spod Kanchenjungy. Vtedy sme boli fantasticky pripravení. Počas prvých desiatich dní sme vybudovali tri výškové tábory. Potom sme však v tom treťom stvrdli na dva týždne. Keď sa vyzúrila víchrica so silou 100 až 150 kilometrov za hodinu, otočili sme to nazad. Podobne sme sa cítili aj na K2, kde sme namiesto dobitia vrcholu oslavovali úspešný zostup V neposlednom rade, rozhodujúcim faktorom je tiež nedostatok finančných prostriedkov. Ten sme zažili predovšetkým v našich začiatkoch, napríklad pri snahe o zdolanie Dhaulágiri
A na záver, akú vypovedaciu hodnotu majú filmy, ktoré ste nakrútili počas svojich ciest?
Filmy vznikali zásadne len pre našu vlastnú potrebu, alebo na objednávku sponzorov našich expedícií. Ale v blízkej budúcnosti sa medzi inými aj moje zábery objavia na obrazovke českej televízie. Táto pripravuje veľký projekt s názvom České himalájske dobrodružstvo zachytávajúce výstupy Čechov na osemtisícovky. Moje zábery odlíšite od ostatných tým, že kameru nosím vo výške očí. To čo snímam je vlastne obrazom, ktorý vidím. To je tá pravá dynamika.
Autor: rbj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
