na Zamkovského chate v Malej studenej doline. Okrem chatárky Janky Kalinčíkovej im spoločnosť robili ich "zdraví" priatelia zo Základnej školy na Tupolevovej ulici v Bratislave. Na chatu vytiahli deti za pomoci saní pracovníci Tatranskej horskej služby. Vozíčky niesli na chatu a späť profesionálni nosiči. "Ostal by som tu aj dva týždne," prezradil nám včera po príchode zo Zamkovského chaty na Hrebienok Roman Vrábel, sediac na sánkach. "Bolo to fantastické. Sánkovali sme sa, spievali sme. Aj večierku sme mali o čosi neskôr. Aj tak sme ešte nešli spať. Boli sme za babami," dodal s úsmevom sympatický chlapec.
Deti z Tupolevovej najviac spomínali na výlet "v plnej horolezeckej zbroji" na Téryho chatu. "Mali sme čakany a horolezecké laná," povedala nám skupinka chlapcov. Ako nám prezradila chatárka, oba tábory boli poslušné a nevystrájali. "Niektorí z Mokrohájskej málo jedli, napriek tomu, že sme im varili výsostne detské dobroty. Napríklad parené buchty a kakao," povedala nám J. Kalinčíková. Viacero postihnutých detí vyšlo na chatu a späť po svojich. Aj keď s paličkami a za pomoci iných, ale predsa. Jedinou vetou dôležitosť akcie, ktorá sa uskutočnila už po štvrtýkrát pripomenula práve chatárka. "Výstup na Zamkovského chatu bol pre postihnuté deti výstupom na Everest," zablúdila do filozofických vôd sympatická J. Kalinčíková.
S nápadom priviesť deti do Malej studenej doliny prišiel riaditeľ ÚSS Štefan Tvarožek. Cieľom bolo infiltrovať deti z postihnutím medzi zdravé deti a prírodu. Podľa slov chatárky, na budúci rok privíta deti opäť.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
