Cestovný ruch náš každodenný...
"Modlitba", ktorou by Rožňavčania mohli každý deň ďakovať za to všetko, čo turistom môžu ponúknuť, by tieto slová určite obsahovala. Až na to, že žiadna neexistuje. Rovnako neexistuje cestovný ruch. Každý, kto tu žije, veľmi dobre vie, že historických pamiatok a prírodných krás máme oveľa viac, než kdekoľvek inde. A vieme aj to, že zo strany turistov by tu bol potencionálny záujem, ale... Akoby sa čosi kdesi zadrhlo. Nie a nie prelomiť ľady, ktoré bránia prílivu financií, ktoré by so sebou "histórie a prírodychtiví" návštevníci určite priniesli. Samozrejme, na každý začiatok je potrebné mať aký taký kapitál, ale za tie roky, čo sa u nás o rozvoji turizmu hovorí, sa už dávno mohol nájsť. Obávam sa, že všetci tajne tušíme, že problém je niekde inde...
Sedeli sme so známymi v jednom podniku a snažili sa prísť na koreň tejto záhady. Na jednom sme sa všetci zhodli problém nie je len v peniazoch, oveľa viac práce by dala prevýchova ľudí. Nemáme celkom jasnú predstavu o tom, čo turista vlastne je, neuvedomujeme si (resp. často to tak vyzerá), že je u nás dobrovoľne a rovnako dobrovoľne sa u nás rozhodol utratiť zopár korún. My by sme mu na oplátku mali byť vďační za jeho záujem o náš kraj a snažiť sa ukázať mu z neho čo najviac (nech o tom povie známym, aby k nám o rok zablúdil zase niekto nový).
Namiesto toho sa nám často podarí odstrašiť aj tých, ktorí k nám už zavítali. Čím iným ako maličkosťami. Keď sa ich nazbiera viac, aj ten najtolerantnejší turista si povie dosť a viac ho tu neuvidíme (ani jeho známych, lebo im o nás nič nepovie). Veď komu by sa páčil nepríjemný personál, špinavé záchody (ktoré sú ešte stále vizitkou nejedného podniku), predajne, kde nechápu význam vety "náš zákazník, náš pán", k tomu kopa smetí po celom meste a v neposlednom rade veľký problém v prípade, že si chcete pozrieť všetky pamiatky a prírodné krásy (ešte stále nie sú ľudia, ktorí by sa občas "prezliekli" za sprievodcov a poukazovali cudzincom všetko, na čo môžeme byť hrdí).
Jedno s druhým a je po cestovnom ruchu. Možno si povieme, čo tam po jednom turistovi. Podobá sa to ryžovaniu zlata v mútnych vodách, kde sa iba sem-tam zatrbliece zlaté zrniečko. Na to, aby sme ich našli viac a ešte viac, sa musíme veľa učiť. Mohli by sme začať tým, že sa začneme usmievať, aby sa o Rožňavčanoch nehovorilo, že nemajú turistov radi. S príchodom novej sezóny na to máme minimálne o jeden dôvod viac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
