štátnej úrovni. Reálna hrozba útlmu poslednej rudnej bane na Slovensku a následne aj uzavretie fabriky na výrobu vysokopecných peliet visí nad okresom Rožňava, vzhľadom na ďalší nárast nezamestnanosti, ako Damoklov meč. Súvislosti so súčasnými problémami treba hľadať v privatizácii Želby.
Neplnenie pôvodných predsavzatí
Už samotný prechod banskej činnosti do súkromných rúk v čase tretej Mečiarovej vlády bol hazardom. Navyše za smiešnych 2,3 milióna korún v hotovosti. V privatizačnej zmluve z roku 1998 sa Želba, a.s., Spišská Nová Ves zaviazala, že okrem spomínanej hotovosti investuje do rozvoja a stabilizácie spoločnosti 574 miliónov korún počas desiatich rokov. Medzi hlavné kritériá patrilo udržanie zamestnanosti, rozvoj existujúcich činností, ekonomická stabilizácia firmy, dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia do piatich rokov a získanie cudzích zdrojov, vrátane strategického investora. Nič z toho sa nepodarilo dosiahnuť, ak len nerátame zníženie straty z viac ako sto miliónov korún na dnešných niekoľko desiatok. Postupne ostali Želbe iba tri, na sebe nezávislé, závody. Okrem Rudnian, kde ťažia sadrovec a strojárskej fabriky vo Švábovciach, ešte Siderit, ktorý od začiatku finančne ťahal celú spoločnosť. Aj v Nižnej Slanej, napriek dobrému hospodáreniu závodu a jeho ziskovosti, zamestnanosť klesla na súčasných necelých 900 ľudí. Jediným "investorom", ktorého manažment Želby našiel, je štát.
Štátna pomoc
Od roku 2000 sa snaží Želba pre svoj závod Siderit získať štátnu pomoc. Pôvodný návrh 214 miliónov korún na obdobie štyroch rokov klesol na 180 miliónov v troch ročných splátkach z vrecák daňových poplatníkov pre súkromnú firmu. Peniaze majú slúžiť na reinžiniering peletizačných liniek, ktorý firma vypracovala v spolupráci s fakultou Berg TU v Košiciach. Inovácia technológie výroby má v prvom rade ušetriť stále sa zvyšujúce vstupné náklady, hlavne spotrebu zemného plynu, ktorý tvorí viac než 30 percent nákladov na energie. Vo februári minulého roku navštívil Nižnú Slanú minister hospodárstva Ľubomíra Harach, ktorý pomoc sľúbil. Pripomenul, že financie nebudú v žiadnom prípade použité na oddlženie spoločnosti. Podmienkou schválenia bolo skompletizovanie žiadosti dokumentmi o dohodách s hlavnými veriteľmi Želby formou splátkových kalendárov a zmluvami s odberateľmi vysokopecných peliet. Práve tieto výrobky sú hlavným zdrojom príjmov spoločnosti. Hoci mala Želba žiadosť doplniť do konca februára 2001, aby mohla vláda o poskytnutí štátnej pomoci rozhodnúť čo najskôr, podarilo sa jej to až o niekoľko dlhých mesiacov neskôr. V štátnom rozpočte na tento rok ministerstvo hospodárstva vo svojej kapitole s peniazmi pre Siderit vo výške 40 miliónov korún už rátalo, ale tesne pred definitívnym schválením nastal obrat.
Návrh na konkurz
Odborári v Nižnej Slanej opäť po roku vstúpili do štrajkovej pohotovosti. Dôvodom bolo vymenovanie predbežnej správkyne konkurznej podstaty v osobe JUDr. Zuzany Kollárovej, ktorá sa do sídla spoločnosti Želba v Spišskej Novej Vsi dostavila s uznesením Krajského súdu v Košiciach s návrhom na konkurz a oboznámila vedenie Želby s okamžitými obmedzeniami a obsadila spoločnosť súkromnou bezpečnostnou službou. Súd totiž uznal pohľadávky firmy FER-EKO, s.r.o., Košice, ako jediného navrhovateľa konkurzu, ktorý odkúpil dve pohľadávky voči Želbe spolu za 402-tisíc korún od Slovenskej poisťovne. Hoci generálny riaditeľ Želby Ing. Vojtech Král potvrdil, že spoločnosť celý záväzok, ktorý s návrhom na konkurz súvisí, vysporiadala k 15. februáru, o zastavení konania zatiaľ súd nerozhodol. Vzhľadom na ekonomickú situáciu spoločnosti musel podobný krok skôr či neskôr prísť, a to napriek zhovievavosti ostatných, oveľa väčších, veriteľov, ktorými sú SPP, Slovenská konsolidačná, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad a Konsolidačná banka. Podiel cudzích zdrojov na hospodárení spoločnosti v roku 2000 bol vyše 900 miliónov korún. Len dlh voči plynárom dosiahol vlani na jeseň 291 miliónov, čo bolo o 45 miliónov viac oproti splátkovému kalendáru. Postup drobného veriteľa bol preto neočakávaný a vedenie Želby ho označilo za špekulatívny obchodný záujem firmy FER-EKO. Vzniknutá situácia si vyžiadala radikálne opatrenia, v Siderite zastavili ťažbu a v závode začali od 4. marca s plánovanými kampaňovými opravami, ktoré presunuli z apríla. Približne polovica zamestnancov nastúpila na nútenú dovolenku, alebo poberala plat vo výške 60 percent.
Nepredajné výrobky
Na povrch vyplávali aj ďalšie problémy. Okrem nedostatku finančných prostriedkov a s tým súvisiace obmedzenie dodávok elektrickej energie, nemala Želba podpísanú zmluvu o dodávkach vysokopecných peliet s U.S.Steel, s.r.o., Košice. Americký vlastník hutníckej časti VSŽ nebol spokojný s kvalitou výrobkov a najmä s ich cenou. Pretože si USSK našiel lacnejšieho dodávateľa, prišiel Siderit o svojho strategického odberateľa, ktorému dodával až 80 percent svojej produkcie vysokopecných vsádzok a vyrábal "na sklad". Začiatkom marca mali v Nižnej Slanej asi 40-tisíc ton nepredajných peliet, čo je takmer desatina plánovanej ročnej produkcie závodu. Problém sa podarilo čiastočne vyriešiť 13. marca podpisom ročného kontraktu medzi Želbou a USSK o dodávke vysokopecných peliet a v Nižnej Slanej sa od dnes začne s ťažbou železnej rudy a postupne i s výrobou. Súčasťou dohody je aj pokračovanie vnútorného auditu, cieľom ktorého je znížiť náklady spoločnosti. USSK audit realizuje pre Želbu bezplatne. Vzhľadom na nižší objem odberu peliet a nižšie ceny, ako boli pôvodne plánované, bude potrebná reštrukturalizácia firmy. Konečná podoba znižovania výrobných nákladov podniku bude závisieť aj od dohody s ministerstvom hospodárstva a poskytnutím štátnej pomoci.
Neistá budúcnosť
Ekonomicko-sociálny problém v hornom Gemeri ale zďaleka nie je vyriešený. Hrozbu náhleho a prudkého nárastu nezamestnanosti v regióne sa nateraz zrejme podarilo zažehnať, postupne však zanikne aj posledná funkčná rudná baňa na Slovensku a na to by mali kompetentní myslieť už dnes. Vďaka investícii do prehĺbenia súčasnej ťažobnej šachty Gabriela o 65 metrov a vytvorením 13. obzoru bane, sa podarilo predĺžiť životnosť rudného baníctva v Nižnej Slanej o 10 až 12 rokov. Najrozumnejšou alternatívou sa preto javí odčlenenie Sideritu od materskej spoločnosti a následné vytvorenie spoločného podniku s USSK alebo iným investorom. Postupný útlm baníctva sa však nedá odvrátiť, pretože objem zásob železnej rudy je limitovaný. Nečakaný a neriadený krach Sideritu zo dňa na deň, ktorý môže hocikedy nastať, by mal v okrese s 34-percentnou nezamestnanosťou v ekonomicko-sociálnej oblasti katastrofálny dopad. Iba prepustením súčasných 880 zamestnancov by nezamestnanosť vzrástla o 3 percentá. S dopadom na ostatné sféry by podľa tvrdení odborníkov celkový počet nových ľudí bez práce narástol až o 7 percent. Štátny rozpočet by prišiel o viac ako 250 miliónov korún ročne vyplácaním podpôr v nezamestnanosti a neskôr sociálnych dávok. Takáto situácia by mala ďalšie negatívne dopady na ekonomiku i životnú úroveň regiónu. Ak v Siderite radikálne nevyriešia otázku svojej budúcnosti teraz, budú tak musieť urobiť neskôr. S tým rozdielom, že to bude tvrdšie, bolestivejšie a najmä drahšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
