návrhy na obnovu ťažby magnezitu pri Ochtinej a železnej rudy na Hrádku. V Štítniku a okolí exponovaný úradník okresného úradu navrhoval pestovanie tabaku, ktorý sa tam pestoval už v minulosti. V Ochtinej napokon obnovili dolovanie magnezitu 15. februára 1939.
V štítnicko-slavošovskej doline okresný úrad zriadil "potravné družstvá" kvôli lepšiemu zásobovaniu vo väčších obciach ako napríklad v Štítniku, Slavošovciach, Roštári, Rožňavskom Bystrom a podobne. Ďalším problémom, ktorý zamestnával všetky okresné úrady v južných okresoch, bolo vytýčenie štátnych a teda aj okresných hraníc spoločných s Maďarskom. Už 11. novembra 1938 bolo ukončené obsadenie odstúpeného územia maďarskou armádou.
Okresní náčelníci spolupracovali so styčnými dôstojníkmi pri vytyčovaní a úpravách hraníc. Ich úlohou bolo spolu so styčnými dôstojníkmi zistiť rozdelenie katastrov jednotlivých pohraničných obcí, bonitu pôdy z hospodárskeho a vojenského hľadiska na oboch stranách pozdĺž demarkačnej čiary. Podávali hlásenia o národnostnom rozvrstvení a spolu so styčným dôstojníkom na základe týchto zistení mali určiť, čo najvýhodnejšie hranice. K tomuto bol vypracovaný návod na vykonanie rozhraničovacích prác na slovenskomaďarskej štátnej hranici.
Delimitačné práce na konečné vytýčenie hraníc začali 1. augusta 1939. V každom okrese bola zriadená osobitná komisia, zložená z katastrálneho inžiniera (náčelníka úseku) ako predsedu tejto komisie, z okresného náčelníka, respektíve jeho zástupcu, z inšpektora finančnej stráže, z príslušného notára a starostu príslušnej obce. Ešte 14. marca 1939, teda v deň vyhlásenia Slovenského štátu, Dobšinský okres stratil v prospech Maďarska ďalšiu obec, Rakovnicu. Obec Pača bola vzhľadom na svoju geografickú polohu pričlenená už 25. novembra 1938 k okresu Gelnica a k obvodnému notárskemu úradu v Smolníku. Tak sa vlastne v roku 1939 počet obcí v okrese Dobšiná ustálil na 29.
Autor: PhDr. Pavol Tišliar, Dobšiná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
