klientelizmu, odolávajú.
Skúsenosti s lobistami má okrem iných aj Peter Finďo zo SOP: "Pri prijímaní zákona máme záujem poznať aj názor tých, ktorých sa dotkne. Lobing je napríklad súčasťou marketingového plánu každej farmaceutickej firmy. Prichádzajú za odborníkmi, poslancami, zamestnancami ministerstva zdravotníctva a pokúšajú sa presvedčiť, že ich liek má prioritu, a preto by mal byť zaradený čo najvoľnejšie, mal by mať čo najlepšiu úhradu zdravotného poistenia. To je všeobecný úkaz, s ktorým sa stretávame denne. S negatívnym lobingom som sa stretol iks ráz, ale odolal som mu."
Kresťanskí demokrati prišli s návrhom registrovať lobistov už v roku 2000. Chceli ich rozdeliť na profesionálov, ktorí by za úplatu ovplyvňovali tvorbu zákonov, lobistov podnikateľov a občianskych lobistov - ľudí z neziskových, mimovládnych organizácií. Niektorí poslanci sa však na takýto zákon pozerajú skepticky. "Nemyslím si, že je šťastné prijímať takýto zákon. Niet tu tradície a bojím sa, že by sa to pochopilo tak, že by sa parciálne záujmy povýšili na všeobecný záujem," hovorí Pavel Kandráč z HZDS.
Pravidlá nie sú a záleží teda len na jednotlivcoch, firmách, profesijných, stavovských organizáciách, ako budú na zákonodarcov pôsobiť. Živná pôda na omyly, ale aj účelové návrhy je najmä vtedy, keď parlament hlasuje o desiatkach pozmeňujúcich návrhov a poslanci strácajú prehľad, o čom vlastne rozhodujú, či nejde len o záujem jednotlivca, alebo úzkej skupiny.
"Toto nie je problém lobizmu, ale skôr individuálnych záujmov. To sa nedá regulovať nikde na svete. Musí sa to strážiť politicky a mediálne a pýtať sa poslanca, ako na ten návrh prišiel. Odkiaľ ho má," tvrdí expert Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Miroslav Beblavý. Aj preto by podľa neho mali byť kalendáre poslancov verejné, aby bolo známe, s kým rokovali.
(sp)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
