španielskej Barcelone. Po dvoch dňoch naplnených rokovaniami sa podarilo dosiahnuť značný posun v otázke liberalizácie energetického trhu, avizovanej ešte na summite v Lisabone pred dvoma rokmi.
Summit podľa Aznara ukázal tiež nezvratnosť procesu ekonomických reforiem. Všetkých 15 šéfov štátov a vlád sa zhodlo na rýchlom prijatí záväzných nariadení v oblasti vnútorného trhu, znížení rozpočtových deficitov, nutnosti ratifikácie Kjótskeho protokolu, podpore trvalého rozvoja, vytvorení 20 miliónov pracovných miest v budúcom desaťročí, zvýšení výdavkom na výskum a rozvoj, či na podpore satelitného rádionavigačného systému Galileo.
V pozývacom liste účastníkom ekonomicky orientovaného summitu Madrid upozorňoval, že rozširovanie únie nebude predmetom rokovaní. Takisto už dávno pred summitom avizoval, že zahraničnej politike nebude daný priestor.
Avšak vyostrujúca sa situácia v Izraeli a na palestínskych územiach prinútila európskych lídrov prijať Barcelonskú deklaráciu o Blízkom východe. Ako sa uvádza vo vyhlásení, oblasť sa momentálne nachádza v "extrémne ťažkej kríze" a EÚ preto vyzýva obidve strany na okamžité a účinné kroky vedúce k zastaveniu krviprelievania.
Demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo 250 000-300 000 ľudí (podľa niektorých odhadov dokonca pol milióna), prekonala všetky doterajšie rekordy. Stúpenci Sociálneho fóra Barcelony, antiglobalisti a rôzne zoskupenia, vrátane baskických radikálov otestovali pripravenosť polície, ktorá mala v Barcelone v uplynulých dňoch v nasadení 8500 svojich príslušníkov.
Pri zrážkach utrpelo zranenia asi 20 ľudí, vrátane siedmich policajtov a dvoch redaktorov španielskej tlačovej agentúry EFE. Dovedna 38 demonštrantov polícia zadržala.
Vyhrážky antiglobalistov, že Barcelona bude minimálne druhým Janovom, sa však nepotvrdili a summit teda možno považovať za úspešný nielen z politického či ekonomického hľadiska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
