bare a ja som vstal, že ideme preč. Zatarasili mi však cestu a jeden z nich, taký holohlavý, čosi brblal… Boli ozbrojení, videl som pištoľ, aj nôž… Kričal som, prečo majú zbrane. Bol som už vonku na prahu vchodových dverí, keď padli asi 34 výstrely. Jeden z nich trafil okno a druhý mňa… Vbehol som dnu, preskočil barový pult, chytil som kovový stolík, držal som ho pred sebou a chránil som sa ním. Július T. po mne strieľal, stál vo vzdialenosti jedného metra od vchodových dverí a vypálil asi sedem rán. Cítil som zásahy, ale myslel som si, že sú to gumové projektily," opísal priebeh incidentu spred štyroch rokov, Juraj P.
Košičana, ktorý si z neho urobil živý terč, neskôr prokurátor obžaloval z pokusu trestného činu vraždy a nedovoleného ozbrojovania. Uvedených skutkov sa mal dopustiť 22. novembra 1998 okolo 18.30 hod. v košickom bare Maxis na Miškoveckej ulici. A to tak, že po predchádzajúcej hádke s Jurajom P. na neho vystrelil zo vzdialenosti okolo päť metrov z nelegálne držanej automatickej pištole kalibru 6,35. Najprv na neho vystrelil tri rany a ďalších päť potom, čo sa ukryl za lavicu boxu, ktorého operadlo prevŕtali strely. Jedna z nich sa odrazila od zipsu Jurajových nohavíc a zranila mu ruku, druhá prenikla do jeho pravého stehna, v dôsledku čoho došlo k čistému priestrelu. Toto zranenie si vyžiadalo šesťtýždňové liečenie a práceneschopnosť postreleného Košičana.
"Nebolo to tak. Do baru sme prišli len štyria a to za dvojičkami, teda, majiteľmi baru. Chceli sme ísť za nimi dozadu, ale bolo tam plno ľudí, museli sme prechádzať okolo stolov. Pri jednom sedel aj Juraj P. s ešte dvomi mužmi. Vstal, prišiel ku mne, ruku mal za chrbtom a pýtal sa, kedy mu vrátim peniaze. Potom mi podkopol nohy a s nožom v ruke na mňa kričal ´Ty geňo, vráť mi peniaze.´ Spadol som a vtedy na mňa tým nožom zaútočil, pričom ma porezal na uchu, ktoré mi začalo krvácať…" bránil sa pred súdom obžalovaný.
Tak ako on opísal incident predchádzajúci streľbe v bare aj jeho priateľ Jozef E., s ktorým bol v kritický večer v bare, ktorý uviedol: "Chcel som zabrániť konfliktu, keď som videl, čo sa deje, snažil som sa Juraja P. upokojiť. Chytil som ho za bundu a on zrazu priložil na krk nôž. Pýtal sa ma, či mu chcem vrátiť peniaze ja. Povedal som, že nie, a tak sa otočil späť k Julovi, zvalil ho na zem a nožom, ktorý mal rukoväť v tvare boxera a poriadne dlhú asi tridsať centimetrovú čepeľ, ho porezal na ľavom uchu." Svedok dodal, že on a jeho dvaja kamaráti potom utekali z baru. Keď zbadali, že Juraj P., a tiež dvojica mužov, ktorí s ním sedeli pri stole, bežia za nimi, S. im začal strieľať pod nohy... Potom nasadol do auta, na ktorom prišli a odišiel domov. Svedok tvrdil, že tak on, ako aj jeho kamaráti sa o zranení Juraja P. dozvedeli až neskôr z novín a z rečí, ktoré sa o tom šírili. Za to, čo sa stalo, sa necítili vinní, pretože konflikt vyvolal Juraj P. Po porade s právnikom sa prihlásili na polícii…
Odvtedy uplynuli štyri roky a to je pridlhý čas na to, aby si svedkovia podrobne pamätali, čo a ako sa stalo, a najmä aký priebeh mala streľba. Z vyšetrovania je zrejmé, že okrem obžalovaného strieľal v kritický večer vonku pred barom ešte jeden Košičan, ktorému sa však podarilo uniknúť spravodlivosti. Muž, ktorého obžalovaný zranil, síce detailne opísal, ako okolo neho svišťali a na ktoré miesta jeho tela narážali strely, zato o konflikte, ktorý predchádzal streľbe, sa na pojednávaní vyjadril len veľmi stručne. Poprel, že by sa s obžalovaným rozprával o nejakých peniazoch. Na otázku, prečo teda po ňom Július T. strieľal, povedal: "To sa opýtajte jeho. Ja to neviem vysvetliť, možno si ma s niekým pomýlil. Jeho a niekoľko ľudí, čo s ním prišli, som poznal len zvidenia. Robil som taxikára a nemal som s ním žiadne obchody. O žiadnych peniazoch som sa s ním vtedy v bare nerozprával."
Po občerstvení pamäte čítaním výpovedí, ktoré urobil pred vyšetrovateľom, však vysvitlo, že reč o peniazoch predsa len bola. Údajne dal obžalovanému 150-tisíc ako zálohu na byt, aby mu ho nepredal. Hovoril tiež o tom, že jedného z mužov, čo obsadili bar, chytil za koženku a roztvoril mu ju, pričom zbadal dýku. To, že mu ju zobral, alebo že ňou na niekoho útočil, poprel… Vtedy tvrdil, že v bare aj pred barom na neho strieľal ten istý muž, ale popísať ho nevedel. Neskôr, po predložení fotografií, ho však "opoznal". "Vy sa čudujete? Nechcel som to povedať, bál som sa o rodinu, mal som obavu o svoj život a potom ten druhý strelec je stále na slobode…" Zásadných rozporov a nepresností bolo vo výpovediach poškodeného ako maku.
Pred súdom defiloval aj personál baru a návštevníci. Väčšina z nich vedela opísať lepšie konflikt, ktorý vyprovokoval poškodený, keď sa však strhla streľba, z obavy o svoj život všetci zaľahli. Svišťanie striel v bare i pred ním pomohli súdu zmapovať svedkovia z radov priateľov poškodeného, obžalovaného a tiež znalci.
Dokazovanie pred senátom Krajského súdu v Košiciach nepreukázalo úmysel obžalovaného Juraja P. zabiť. Nielen on, ale i viacero svedkov potvrdilo, že to bol poškodený, čo ho napadol nožom po tom, čo sa s ním pohádal kvôli peniazom. Nesporným faktom však je i to, že v snahe vyhnúť sa ďalšiemu útoku Július T. začal mieriac do zeme strieľať. Keby bol naozaj chcel, mohol Juraja P. zabiť, lebo podľa svedkov mu v tom nič nebránilo. Preukázalo sa však, že obžalovaný prišiel do baru Maxis na stretnutie s jeho majiteľmi, takže indície, že išlo o vybavovanie si účtov dvoch mafiánskych skupín, sa nepotvrdili. Na druhej strane však muži a ženy v talároch nemohli prehliadnuť fakt, že obžalovaný, ktorý sa bránil, prekročil medze nutnej obrany. Po prvých varovných výstreloch mohol odísť, ale namiesto toho zostal a v streľbe pokračoval, v dôsledku čoho spôsobil Jurajovi P. ťažkú ujmu na zdraví.
Na základe uvedeného senát v tajnom hlasovaní rozhodol, že obžalovaný je vinný z trestného činu ublíženia na zdraví a z nedovoleného ozbrojovania. Rozsudkom Okresného súdu v Trebišove dostal v apríli lanského roka 28 mesiacov za vydieranie. Tento verdikt krajský súd zrušil a vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, uložil mu súhrnný a aj úhrnný trest 4 a pol roka so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Proti rozsudku sa odvolal prokurátor, zatiaľčo Július T. sa nevyjadril a nechal si čas na rozmyslenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
