doslova vychvaľoval. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý v polovici februára na vzorke 589 respondentov uskutočnila reklamná a marketingová agentúra AB Market plus. Opýtanými v prieskume boli návštevníci vybraných obchodných domov, resp. väčších obchodných jednotiek v Košiciach, Prešove, Poprade a Michalovciach. Prieskum bol realizovaný technikou dotazníkov, pričom získané údaje boli "podporené" ešte krátkymi, doplňujúcimi štandardizovanými rozhovormi.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že reklame a tomu, čo propaguje, viac-menej verí 21 percent respondentov a spomínaných takmer 54 percent (presne 53,7) reklame neverí, lebo sa na základe predchádzajúcej negatívnej skúsenosti cítia byť ňou oklamaní a podvedení. Jedenásť percent opýtaných, aj keď osobne nemalo negatívnu skúsenosť s propagovaným výrobkom či službou, považuje reklamu, aby sme citovali aspoň z niektorých odpovedí, iba za "pastvu pre oči" či "divadlo pestrých farieb a dráždivých vôní". V ďalších odpovediach sa vyskytli označenia ako "jeden veľký humbug", "prostriedok na oklamanie hlúpych a dôverčivých" a "absolútne nepotrebná vec, lebo dobré sa chváli samo a zlému nič nepomôže". Zvyšných 14,3 percenta respondetov sa nevedelo jednoznačne vyjadriť alebo nemá na nastolený problém vyhranený názor.
Z tej skupiny oslovených, ktorí uviedli, že reklamným trikom "naleteli", veľká časť priznala, že reklama v tom-ktorom konkrétnom prípade "do neba vychvaľovala" vlasnosti niektorého priam zázračného výrobku, no v skutočnosti "to bolo o ničom". Jeden z respondentov uviedol: "Často ide o bežné výrobky, ktoré sa od porovnateľných produktov iných výrobcov v podstate ničím nelíšia a ak sa aj líšia, tak len honosnejšou a nápaditejšou reklamou." V odpovediach sa vyskytovali rôzne pracie prášky, zubné pasty, ale aj tzv. liečebné pomôcky.
Viacero negatívne ladených odpovedí smerovalo k cestovným kanceláriám, ktoré v reklamných materiáloch ponúkajú "luxusné ubytovanie v hoteli vzdialenom len jeden kilometer od pláže a stravovanie formou švédskych stolov" a skutočnosť je pritom "úplne odlišná". Podľa jedného z respondentov "v nádherných prospektoch bol hotel deklarovanýako útulný v tichom, príjemnom prostredí a len na tvári miesta sme zistili, že to bol síce hotel, ale vôbec nie tichý a príjemný, lebo na jeho streche je pristávacia plocha, na ktorej pristávajú a štartujú heliktoptéry."
Viac ako 59 percent oslovených v prieskume priznalo, že nepozná atribúty, ktoré v zmysle Zákona o reklame číslo 147/2001 Z. z. akýkoľvek reklamný produkt musí mať a ktoré naopak, ktoré nesmie obsahovať. V kontexte voľných odpovedí mali už v konkrétnejšie formulovanej otázke respondenti uviesť aspoň tri vlastnosti, ktoré podľa ich názoru reklama musí bezpodmienečne mať. Iba necelých deväť percent respondentov vedelo uviesť tri a viac atribútov, 26 percent uviedlo dve a 61 a pol percenta "trafilo" jednu z množstva požiadaviek kladených na reklamu príslušným zákonom. Zvyšných tri a pol percenta opýtaných nevedelo vlastnými slovami formulovať ani jednu zo všeobecných požiadaviek kladených na reklamu.
Pre úplnosť uveďme, že Zákon o reklame kladie na reklamné produkty viaceré jednoznačné požiadavky. Z tých najzávažnejších spomeňme aspoň tieto:
* reklama musí byť v súlade s dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže,
* nesmie byť klamlivá,
* nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomomostí,
* nesmie znevažovať ľudskú dôstojnosť a urážať národnostné alebo náboženské cítenie,
* nesmie propagovať násilie, vandalizmus a vulgárnosť,
* nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb,
* nesmie obsahovať výzvu pre deti, aby nabádali rodičov alebo iné osoby na nákup čohokoľvek,
* nesmie prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
* nesmie prezentovať žiadne produkty ako prospešné zdraviu ľudí alebo zvierat, ak to nie je preukázané odborným posudkom,
* reklama dojčenských prípravkov nesmie obsahovať také vyobrazenie dojčaťa, ktorý by mohol
idealizovať užitie takéhoto výrobku, atď.
Z hľadiska spracovania výsledkov prieskumu realizovaného marketingovou a reklamnou agentúrou AB Market plus boli zaujímavé požiadavky opýtaných na to, aby štát vyvíjal tvrdší postih v prípadoch, ak reklama nespĺňa zákonom predpísané kritéria, teda ak je klamlivá, zavádzajúca a podobne. "Myslím si, že by stačilo len niekoľko dobrých, mastných, povedzme miliónových pokút na odstrašenie ostatných a hneď by sa mnohé vyriešilo," súdil jeden z respondentov. Nebol sám, lebo až 49,2 % opýtaných požadujú v prípadoch zavádzajúcej reklamy tvrdý postih od štátu, necelým dvadsiatim piatim percentám je obsah reklamy v podstate indiferentný a tvrdšie sankcie nepožadujú a zvyšných 25,8 % respondentov sa nevedelo jednoznačne vyjadriť.
Načim už len doplniť, že Zákon o reklame umožňuje za porušenie jeho ustanovení napariť až päťmiliónovú pokutu, ak sa preukáže, že reklama je klamlivá alebo zneužíva dôveru spotrebiteľa a nedostatok jeho životných skúseností a vedomostí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
