časti extraligy a neskôr aj v jej štvrťfinále, musia teraz bojovať o poslednú miestenku do WHIL. Jeden z prvých krokov k vytúženému postupu urobili počas posledného víkendu v Zlatnej na Ostrove, kde v súbojoch o 5.-8. miesto nedali domácemu Lodiaru najmenšiu šancu na úspech, a po víťazstvách 21:16 a 33:19 má postup cez Zlatnú na dosah. "V podobných vyhláseniach by som bol radšej opatrný, pretože ešte zďaleka nie je rozhodnuté. So Zlatnou nás čaká ešte minimálne jeden ťažký zápas, v ktorom by sme chceli potvrdiť postup do boja o poslednú priamu miestenku do WHIL," s rozvahou komentoval dve prekvapujúce víťazstvá Michaloviec ich kormidelník Michal Lukačin. Keď totiž jeho zverenkyne postúpia cez Zlatnú, budú hrať s víťazom stretnutia Nitra Šurany o predposlednú miestenku do spoločnej slovensko-českej súťaže hádzanárok. Poslednú si vybojuje šiesty extraligový celok s najlepším prvoligovým kolektívom (podľa všetkého Bánovce nad Bebravou) v následnej baráži. "Práve preto ešte niet dôvodov na prehnané oslavy. Tým, že sme dvakrát v Zlatnej zvíťazili, sme urobili iba prvý krok k naplneniu nášho hlavného cieľa. Cesta k nemu však bude ešte nesmierne dramatická," predpovedal tréner Zekonu. Podľa jeho slov posielal dievčatá na palubovku s tým, aby aspoň v jednom dueli nad Zlatnou zvíťazili. To, že sa tak stane až dvakrát však vôbec netušil. "O to je náš radostný pocit krajší. V oboch dueloch sme boli jasne lepším kolektívom a hlavne v druhom zápolení sme to dokázali vyjadriť aj konečným výsledkom." Špecifikom play-off súbojov medzi Zlatnou a Michalovcami bol príliš krátky časový úsek medzi nimi, ktorý predstavoval necelých šestnásť hodín. "V príprave sme mysleli aj nato. V Partizánskom i neskôr v Kielcoch sme hrali iba s trojhodinovým odstupom, čiže to nebolo pre nás ničím novým. Samozrejme, v odvete sa oveľa ľahšie hrá, keď ste predtým jasne zvíťazili," mienil M. Lukačin. Predstavy michalovského lodivoda naplnili predovšetkým hráčky spojkovej formácie, ktoré sa najväčšou mierou podieľali na streleckej úspešnosti Zekonu. Glankovičová aj Šalatová hrali ako z partesu, nuž a keďže ani Tóthová, Cinová a Anna Dittelová za nimi priveľmi nezaostávali, o základe víťazstva netreba pochybovať. "Spomínané hráčky len vyšperkovali strelenými gólmi náš veľmi kompaktný výkon. Ten je závislý predovšetkým od práce celého kolektívu, nuž a práve naša tímová práca rozhodla. Čaká nás, verím jeden, domáci duel, v ktorom by sme nechceli nič ponechať na náhodu. Viem, že sme zatiaľ na domácej palubovke veľmi neoslnili, ale verím, že práve teraz sa to zlomí a že dievčatá aj michalovskému obecenstvu ukážu svoju skutočnú silu," dodal Michal Lukačin.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
