prekladoch z angličtiny problémy, pretože v mnohých kluboch vládla maďarčina. V Česku boli o krok ďalej, takže jednotlivé výrazy sme buď preberali, alebo sa začali zbližovať, aj keď nie všetky sa u nás udomácnili.
V prvom českom názvosloví sa okrem slova "hráč" používalo aj slovo "kopáč", takže nie je problém uhádnuť ako sa vo futbale u našich západných susedov objavila kopaná. Útočníci sa volali "borci" a rozlišovali sa podľa toho, na ktorom mieste hrali. Krídlam sa vravelo "krajní borci", stredným útočníkom "prostrední borci". Záložníkov (half-backs) pomenovali na nejaký čas "krýči", lenže tento výraz sa nepresadil. Dnešný výraz záložník sa v tých časoch vzťahoval na obrancu. Za zmienku stojí, že hru rukou nazývali "hra ručmo" a futbalové pravidlo poznali priaznivci tejto hry ako "zákon".
Hra z konca 19. storočia prináša súčasníkom mnohé prekvapenia. Tak napríklad pražskému stretnutiu Malostránskeho krúžku s Regattou 8. decembra 1895 nežičilo počasie. Dážď so snehom nebol rozhodcovi Jiřímu Rösslerovi po vôli, a tak nastúpil na ihrisko s dáždníkom. Veľmi mu nepomohol. Niekoľko minút po začiatku zápasu mu ho prudkou strelou zlikvidoval obávaný kanonier Regatty Rolf Kinzl.
Zaujímavé sú aj niektoré prvé referáty v novinách. Zdá sa, že spravodajcovia si hľadali iba spôsob, ako vystihnúť dianie na trávniku napríklad v zápase v Plzni, kde Slavia Praha B vyhrala nad miestnym SK 16:0. Tzv. referent priebeh jednostranného stretnutia zachytil takto: "3.0, 3.2, 3.3, ... 4.29. Výsledok 16:0." Čo tieto čísla znamenali? Autor referátu mal pred sebou hodinky a zapisoval iba čas, v ktorom padli góly: prvý hneď o tretej (čiže o pätnástej, keď sa zápas začal, šestnásty o 4,29 hod. A tak fanúšik podľa času zisťoval, kedy bolo 8:0, či 12:0...
Možno mnohí ani nevedia, že kráľ komikov Vlasta Burian bol vynikajúcim brankárom, ktorý na rozhraní dvadsiatych a tridsiatych rokov cestoval po republike s vlastnou jedenástkou. Hoci medzi tromi žrďami podával stále ešte dobré výkony, ľudia ho už nechceli brať vážne, videli v ňom predovšetkým herca. Burian sa potom zaťal, v bráne sa už objavoval iba pri sviatočných príležitostiach, hoci mnohí tvrdia, že mohol z neho pravdepodobne vyrásť náš najlepší brankár dvadsiatych rokov. Určite mu nepridala ani aféra okolo jeho prestupu zo Sparty do Viktorie Žižkov, za ktorú nastúpil o niekoľko dni skôr, ako dostal súhlas k zmene dresu. Táto epizódka uzrela svetlo sveta v roku 1917 a prezrádza, že v pražskom futbale bolo od jeho zrodu stále rušno. Na druhej strane o tomto komikovi hodno povedať, že mal mimoriadny talent pre viaceré športy. Patril medzi dobrých tenistov a dokonca medzi vynikajúcich cyklistov. Galusky si obľúbil dokonca natoľko, že sa neraz objavili na scéne, na ktorej účinkoval. Zrejme aj šport mu dodal veľa síl a pomohol umocňovať jeho nevšedné herecké majstrovstvo.
Zaujímavé je, že na Slovensku sa futbalové ľady pohli skôr na východe, ako na západe. Bratislavská tlač dlho nebrala tento šport na vedomie. Prvá dlhšia správa sa objavila až v roku 1899 v novinách "Pressburger Zeitung", ktoré 3. mája písali o zápase PTE (Bratislavského telocvičného spolku) s prešovskými futbalistami. Vraj tento šport spoznali iba pred rokom v Prešove, a tak sa im zapáčil, že sa rozhodli hneď zostaviť vlastné mužstvo. A kto vie, či by i zápase bola nejaká zmienka, keby Bratislavčania nevyhrali 2:1? V jednom sa však Pressburger Zeitung už vtedy nemýlil, pretože futbalu predpovedal veľkú budúcnosť.
Ak sme spomenuli Vlastu Buriana, na Slovensku bol z hercov koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov vášnivým futbalistom František Dibarbora. Jeho zásluhou vznikol v Bratislave oddiel Slovan Národné divadlo, ktorý mal iba seniorské mužstvo. V drese ND sa objavili i ďalší herci, alebo synovia niektorých umelcov ako napríklad Josef Křepela, basketbalový majster Európy z roku 1946 v Ženeve, ba v neskorších rokoch aj kondičný tréner majstrovskej Červenej hviezdy Jozef Bujna, bývalí hráči Slovana Michl a hokejista Nedomanský v časoch, keď nebol registrovaný medzi futbalovými belasými. Zápasy divadelníkov mali svoju zvláštnu príchuť, lebo neraz štvrťhodinu pred výkopom chýbala aj polovica mužstva, ale do prvého hvizdu rozhodcu sa dali zvyčajne všetci dokopy. Nikoho netrápilo niekedy aj štvrťhodinové meškanie, pretože Dibarbora svojím humorom odpútal pozornosť rozhodcu i súpera od oficiálneho začiatku. Až vo chvíli, keď sa zišlo jedenásť hráčov, padol kameň zo srdca hrajúcemu vedúcemu mužstva Lacovi Csókovi, ináč šéfovi krajčírskej dielne ND, ktorý často netrpezlivo sedel na veľkom kufri, fajčil cigaretu za cigaretou, lámal si hlavu nad tým, kto vlastne bude k dispozícií. Herci všade rozsievali humor, preto mali neraz početnú kulisu, lebo vidieť hviezdy, aj keď nie futbalové, to nebola veru každodenná príležitosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
