Niektoré v snahe riešiť vzniknutú situáciu ponúkajú svojim veriteľom akcie. Čo to v praxi pre nich môže znamenať, o tom sme sa porozprávali s JUDr. Štefanom Veselkom.
"Niektorí klienti nebankových subjektov majú svoje peňažné vklady do týchto spoločností zabezpečené Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, uzavretou podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Predmetom tejto zmluvy je prevod vlastníckeho práva k akciám (cenným papierom) z nebankového subjektu (dlžníka) na klienta (veriteľa).
Platnosť takejto zmluvy je podmienená písomnou formou. Prevedené môže byť len právo dlžníka, t. j. nebankového subjektu, do ktorého klient vložil peňažné prostriedky, a nie inej osoby," uviedol na úvod.
Ak dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok voči veriteľovi, spočívajúci vo vrátení jeho vkladu a dohodnutého výnosu (úroku), potom sa veriteľ stáva vlastníkom akcií, a teda aj akcionárom tej spoločnosti, ktorej akcie nadobudol do vlastníctva. Týmto okamihom klient zároveň prestáva byť veriteľom nebankového subjektu a stáva sa jeho akcionárom. To znamená, že klientovi sa už nevrátia vložené peniaze aj s výnosom, lebo tieto sa stali vlastníctvom spoločnosti, ale získa práva akcionára, vyplývajúce z § 176 a) a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie. Rovnako tak získava právo na účasť na správe spoločnosti, t. j. právo účasti na valnom zhromaždení, hlasovania na ňom, požadovania na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti a osôb, ktoré sú s ňou vo vzťahoch ovládania a podávania návrhov. Akcionár má tiež právo na podiel na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti likvidáciou.
Najzaujímavejším pre akcionára bude určite každoročné právo na dividendu, prostredníctvom ktorého sa v prípade, že spoločnosť bude dosahovať zisk, bude môcť postupne dostať k svojim peniazom, vloženým do nebankového subjektu.
V prípade, že klient nadobudne vlastnícke právo k akciám, ktoré neboli ešte zo strany dlžníka splatené, potom súčasne nadobudne aj povinnosť k splateniu ich celej menovitej hodnoty. Za splnenie tejto povinnosti ručí nebankový subjekt.
V praxi môže nastať situácia, že akciová spoločnosť nebude zisková, resp. z iných zákonných dôvodov nebude môcť rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk a klient ako akcionár spoločnosti bude potrebovať hotové peniaze.
Pretože akciová spoločnosť nesmie zo zákona vrátiť akcionárom ich vklady, zodpovedajúce menovitej hodnote akcií, klient bude musieť nadobudnuté akcie speňažiť, a to ich predajom.
Všeobecne platí, že cenné papiere sa prevádzajú na základe písomnej zmluvy, v ktorej musia byť určené prevádzané cenné papiere a ich kúpna cena. Popri písomnej zmluve je pri prevode listinných akcií potrebné vykonať aj rubopis a odovzdanie akcie a samozrejme zaplatiť kúpnu cenu. Prevod zaknihovaných cenných papierov sa tiež uskutočňuje na základe písomnej kúpnej zmluvy, ale na účinnosť prevodu je potrebná jeho registrácia Strediskom cenných papierov.
"Pri predaji akcií môžu nastať určité problémy súvisiace nielen s hľadaním kupujúceho, ale aj so speňažovaním akcie, keď kupujúci nebude ochotný zaplatiť ani jej menovitú hodnotu. Klient v tomto prípade nezíska jej predajom celú náhradu za vložené peniaze so sľúbeným výnosom. V tom lepšom prípade, ponuka za predávanú akciu bude vyššia ako hodnota jeho vkladu aj s výnosom a nastanú problémy, čo s prebytkom získaných peňazí, keď akciu nemožno rozdeliť," konštatuje JUDr. Veselka.
Preto je potrebné spôsob a podmienky speňaženia akcie, vrátane udelenia súhlasu na jej predaj vopred, jasne a zrozumiteľne upraviť v zmluve, aby klient nebol stratový, alebo aby nezískal viac prostriedkov, než je jeho vklad a prislúchajúce výnosy, čo by bolo jeho bezdôvodným obohatením.
Ak nebankový subjekt vráti klientovi v dohodnutej lehote vložené peňažné prostriedky aj so sľúbenými úrokmi, potom zanikne účinnosť "Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva" a vlastnícke právo k akciám prejde z klienta (veriteľa) späť na nebankový subjekt (dlžníka).
Spôsob "návratu" tohto vlastníckeho práva k akciám z veriteľa na dlžníka sa najčastejšie rieši dohodnutím rozväzovacej podmienky, čo znamená, že jej splnením (vrátením vkladu a výnosov) sa vlastnícke právo k akciám vráti späť dlžníkovi a naopak, ak dlžník vklad vrátane výnosov nevyplatí, akcie ostávajú vo vlastníctve veriteľa.
Vzhľadom na veľmi stručnú úpravu tohto právneho inštitútu v Občianskom zákonníku, vzájomný vzťah veriteľa a dlžníka závisí od obsahu zmluvy.
V praxi je preto nevyhnutné pri jej uzatváraní myslieť na to, že každá akcia má nielen svoju stabilnú menovitú hodnotu (napríklad 1 000 Sk, 10 000 Sk) uvedenú na cennom papieri, ktorú určuje emitent (akciová spoločnosť), ale aj kurzovú hodnotu, ktorú cenný papier skutočne má a ktorú určuje trh, ponuka a dopyt. Táto cena môže kolísať a nie je stabilná.
Ďalej je veľmi dôležité zaoberať sa aj bonitou (kvalitou) dlžníka a jeho povesťou, postavením na trhu, perspektívou súčasných a budúcich obchodov, ich výnosnosťou a návratnosťou, pretože ak v dôsledku úpadku dlžníka bude vyhlásený na jeho majetok konkurz, akcionár nemá nárok na uspokojenie z jeho majetku, a to ani pomerne. Toto právo má len veriteľ, ktorého postavenie je v konkurznom konaní, oproti akcionárovi, výhodnejšie.
"Berúc do úvahy, že po skončení konkurzného konania zvyčajne neostane dlžníkovi žiaden majetok, akcie v rukách akcionára sa stanú, jednoducho povedané, bezcenným papierom," dodal.
Autor: kla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
