dopustili takej masívnej agitácie za svojho "nestraníckeho" kandidáta, že zabudli na hranicu dobrého vkusu.
Prvým obmbudsmanom v histórii Slovenska sa takto stáva ešte stále aktívny poslanec HZDS, čo je paródia na túto inštitúciu. Nech sa HZDS ani Kandráč neurazia, ale "ľudová strana" má za sebou tak nepekne popísanú minulosť, ktorá z kandidatúry z jej radov robí hotovú grotesku. Nieto ešte zo zvolenia - to treba povedať na plné ústa a celkom otvorene.
Pre glosovanie tejto voľby totiž platí všetko, čo sa hádže o hlavu HZDS v súvislosti s jeho márnymi snahami o medzinárodnú akceptáciu. Sú to činy totálne kompromitujúce ich vzťah k ľudským právam - kauza Gaulieder, únos prezidentovho syna, zmarené referendum, dlhodobo reštriktívny prístup k menšinovým právam, atď. Iste, čosi existuje stále iba ako podozrenie, aj doba sa posunula, a ešte raz by sa toho všetkého už asi nedopustili. Od HZDS ani jeho poslanca Kandráča (ktorý, pre spravodlivosť, pri týchto aktoch ani nebol) však necítiť stopový závan ľútosti, sebareflexie. To je bizarné, to robí zo včerajšieho utorka v NR SR pitoresknú grimasu.
Ombudsman z HZDS je - s odpustením za metaforu - ako pápež z bordelu.
Koalíca sa pozrela až na dno svojej mizérie. Propagandou, že všetko je dohodnuté, oblafla ešte aj znalcov pomerov, ktorí verili, že v ľuďoch, mysliacich už iba na svoje politické prežitie, ešte zostala kvapka zodpovednosti a základnej úcty k štátu a jeho inštitúciám. Hovno - zostala iba samoľúbosť a túžba po revanši, na ktorú sa využila prvá príležitosť, keď sa hlasovalo tajne. Keby Dzurinda - ak mu vôbec na veci záležalo - poznal svojich "pappenheimských", spojil by Hrubalu (ako Mikloša) s dôverou vláde. To je, samozrejme, iba žart. Ale s hlbokou pointou - jediné, čo týchto ešte zdisciplinuje, je hrozba odchodu od válovov.
SDĽ aj SOP mali viac dôvodov, aby Hrubalu potopili. Spomínali sa niektoré kauzy, kde im skrížil záujmy. Tentoraz však v perfídnosti pokročili priam k oblakom. Predtým si totiž vystačili s ohláškou, že to a to, resp. toho a toho jednoducho nepodporia, takže bola možnosť blamáži sa vyhnúť. A ďalej rokovať, resp. obchodovať. Teraz prišla nová finta - sľúbili, že podporia, a nepodporili.
Zlých a ešte horších personálnych rozhodnutí sme už čosi prežili. Takže, logická replika je - prečo sa rozčuľovať? Nuž, preto, lebo v osobe Jána Hrubalu sa výnimočne mohla dať šanca človeku, ktorý je komplexne vhodný na daný post. Niet priestoru naširoko prípady rozoberať - len telegraficky: Kauza Klaňanie troch kráľov (ako sudca odmietol povolenie Lexovej SIS na odpočúvanie biskupského úradu; kauza Dubákovo (zápas na ústavnom súde o dedinu, ktorá má byť vytopená; kauza Slatinka (stavebná uzávera zrušená Najvyšším súdom), momentálne Rezmüves - údajne zbitý Róm na policajnej stanici v Rožňave. Je naozaj neuveriteľné, že ak NR SR raz v živote má možnosť zvoliť skutočne kvalitne, vyrobí radšej grotesku.
Samozrejme, Hrubalovi odpomohla z ombudsmanskej funkcie i kontraproduktívna agitácia MVO. Bolo skutočne trápne počúvať, že ak NR SR zvolí dôchodcu, ktorý nevie postaviť inštitúciu, bude to zámer znefunkčniť úrad a pod. To si môže dovoliť nezávislý komentátor, ale nie spolok, ktorý kandidatúru presadzuje. Keby mali čosi medzi ušami, mohlo ich napadnúť, že tento parlament sa pomstí už iba z trucu. Takisto boli kamuflatívne reči, že Hrubala je kandidát "občiansky", nadstranícky, a teda a priori protipolitický, ktorý to tým nenažraným stranám spočíta. Urazili nielen inteligenciu poslancov, ale aj publika - kto by si nepamätal, že Hrubala bol iba pred rokom prvým náhradníkom z kandidátky DS za odstupujúceho Petra Zajaca? A nevyzdvihol si mandát iba preto, lebo ho nechcel od Kaníka, keďže sa sám počíta k "šebejovcom"? Hrubala bol dosť dobrý kandidát, aby bolo zbytočné zahladzovať jeho stranícku minulosť.
Koalícia zbankrotovala aj preto, čo sme už viackrát pripomenuli. Je prejavom slušnej politickej kultúry obsadzovať nadpolitické inštitúcie, ktoré nespadajú do sféry exekutívy a legislatívy, dohodami naprieč celým politickým spektrom. Nagy, Csáky a ďalší však celý čas hrdo vytrubovali, ako ani náhodou sa neznížia k nejakým rokovaniam s opozíciou. Po voľbe - to je krása - ich stranícky šéf Bugár s plechovým ksichtom skonštatoval, že výsledok ho neprekvapil, lebo porušovanie dohôd je denným chlebom tejto garnitúry. Ako im má jeden veriť, že toho ombudsmana aj skutočne chceli?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
