v časovom horizonte troch štyroch rokov by chcel okúsiť najvyššiu regionálnu súťaž. Jeho silnou stránkou bola defenzíva, ktorá bola pri lopte rýchlejšie než domáci útočníci, čím im znemožňovala kombinačné akcie. Stačí jeden veľavravný fakt v prvej polovici zápasu sme na domácej strane narátali dve strely do priestoru Vaňovej brány. "Boli dôslední, ich zadný stopér zbieral všetky lopty. Neustále nás bránili a nedovoľovali nám súvislejšiu prácu s loptou. V prvom polčase sme hrali na dvoch útočníkov, čím sa im vytváral väčší priestor," povedal domáci útočník Július Surmin. Po zmene strán Topoľany pridali. Predovšetkým zrýchlili prihrávky, začali sa viac presadzovať v súboji jeden na jedného a aj útočné tykadlá zvýšeným úsilím rozbehávali žakarovských hráčov. "Sústredili sme sa hlavne na vsietenie gólu. Zlepšili sme spoluprácu, a tak sme hostí dostávali do problémov. Skrátka, boli sme živší. Vyrovnávajúci gól nemusel padnúť, mám taký dojem, že mu predchádzala ruka." Apropos, rozhodca Firda. Výsledok neovplyvnil, niekedy však prehliadal vulgárne nadávky na svoju adresu, občas si obojstranne "nevšimol" ťahanie za dres či zúfalé "jojčanie" hráčov pri bežných súbojoch o loptu. Chybou Topolian bolo, že po získaní vedenia zabúdali na obranu. Odrazu chceli dať čo najviac presných zásahov. Do pokutového územia sa vysúvali aj stredopoliari a občas si výlety neodpustili ani obrancovia. "Neviem, prečo sme sa plašili. Obrancom odskakovali lopty, ktoré často nakopávali do šestnástky hostí. Hovorím, mali sme to upokojiť, spevniť defenzívu a bolo by sa vyhralo," neveselo konštatoval J. Surmin.
Autor: janč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
