konci zdaňovacieho obdobia nula, by si mal nad svojou činnosťou prinajmenšom zamyslieť. Samozrejme, za predpokladu, že je to pravda. Prax a skúsenosti pracovníkov daňových úradov totiž ukazujú, že v skutočnosti je to často inak.

Svedčí o tom prípad 47-ročného súkromného podnikateľa, majiteľa firmy Sporimask Košice. Ľudovít C. podal vo februári 1998 na Daňovom úrade Košice III daňové priznanie za obdobie 1996-1997, v ktorom uviedol nulové príjmy. A to napriek tomu, že jeho firma vykonávala obchodnú činnosť a vykazovala značné príjmy. Kontrola, ktorú urobili v priebehu roka 1998 pracovníci daňového úradu ukázala, že Ľudovít C. nepriznal príjem vo výške 20 674 488 korún.

Podľa obžaloby prokurátora sa tým dopustil skrátenia dane z príjmov fyzických osôb vo výške 11 356 284 korún a tiež dane z pridanej hodnoty vo výške 1 943 404 korún. Slovenskej republike tak spôsobil škodu 13 299 284 korún.

Obžalovaný v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, ako aj na pojednávaní pred senátom Krajského súdu v Košiciach, využil právo nevypovedať. Pred mužmi v talároch defilovali len svedkovia, ktorými boli pracovníci daňového úradu a tiež obchodní partneri obžalovaného. "Dvadsiatehošiesteho novembra 1996 sme vyzvali majiteľa firmy Sporimask k podaniu daňového priznania. Túto výzvu o mesiac neskôr prijal, ale vôbec na ňu nereagoval. To bol dôvod, prečo sme museli vykonať kontrolu na základe pomôcok - výpisov z bankových účtov," ozrejmil súdu, čo predchádzalo kontrole, pracovník daňového úradu.

Z výpovedí jeho kolegov vyplynulo, že v čase, keď už kontrola "bežala", 2. februára 1998, podal Ladislav C. daňové priznania za roky 1996 a 1997, v ktorých nepriznal žiadne príjmy. O rok neskôr podal dodatočné daňové priznanie za roky 1996 a 1997, pričom priznal vyššie príjmy, ako tie, ktoré zistili kontrolóri daňového úradu len na základe pomôcok, teda výpisov účtov v bankách. Nasledovala obnova konania a Ľudovítovi C. bola vyrubená daň už s konečnou platnosťou.

V súlade s plánom kontrol pracovníci daňového úradu vykonali u obžalovaného aj kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH). Zistili pri nej, že Ľudovít C. podal daňové priznanie za prvý a druhý štvrťrok 1996 a ďalej už s daňovým úradom nespolupracoval. Opäť len s pomocou pomôcok výpisov, vypracovali kontrolóri daňové výmery na DPH. Nešlo o zanedbateľné sumy, veď zatajením príjmov obžalovaný spôsobil za rok 1996 únik na dani vo výške 1 434 800 korún a za rok 1997 1 943 404 korún.

Z celého konania obžalovaného je zrejmé, že svoje príjmy zatajil vedome, aby sa vyhol zaplateniu daní. O tom, že ukrátil štát o vyše 13 miliónov korún, svedčia listinné dôkazy, ale aj výpovede svedkov. Napriek tomu, že sa rozhodol mlčať, ako ryba, bolo v dokazovaní pred súdom nesporne preukázané, že o peniazoch, nabiehajúcich na účty v bankách nielen vedel, ale ich aj sám vyberal. Potvrdil to aj svedok Marián S., ktorý mu robil doprovod.... V pozadí správania a konania obžalovaného sa črtá niečo, čo pripomína tzv. bieleho koňa. Rozhodol sa však mlčať a teda aj pykať a niesť zodpovednosť za to, z čoho ho viní obžaloba.

Muži v talároch v tajnom hlasovaní dospeli k rozhodnutiu, že Ľudovít C. je vinný zo skrátenia dane vo veľkom rozsahu. S poukázaním na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorým ohrozil riadny chod ekonomiky štátu, ale i s prihliadnutím na to, že doposiaľ viedol bezúhonný život, resp. nebol trestaný, mu súd vymeral 5 rokov basy a pre výkon trestu ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. K verdiktu sa zatiaľ nevyjadril prokurátor, ani obžalovaný, preto nie je právoplatný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.