Karabin, človek ktorý svoj doterajší život spojil so spišskonovoveským hokejom. "Úprimne sa teším, že po dvoch rokoch sa vrátil spišskonovoveský hokej do extraligy. Nemal som nikdy obavy o hokej v meste. S mládežou sa pracuje na špičkovej úrovni, čo sa týkalo A mužstva, išlo jedine o zabezpečenie finančných zdrojov, aby sa mužstvo doplnilo, získalo kvalitu a nakoniec postup. Šesť barážových zápasoch som pozorne sledoval. V kútiku duše som si želal, aby sa oslava postupu uskutočnila na našom štadióne. To sa naplnilo. Točím sa okolo novoveského hokeja viac ako 40 rokov, ale to čo som zažil vo štvrtok pri poslednom barážovom zápase, keď v hľadisku šesť tisíc divákov povzbudzovalo našich, bol som o úspechu naprosto presvedčený. Hokejisti Spišskej Novej Vsi do bodky splnili to, čo si fanúšikovia želali postup do extraligy. Bolo to jednoducho úžasné, nezabudnuteľné," hovorí Ladislav Karabin, ktorý si korčule obul už ako malý chlapec. Súťažne do hokeja vstúpil ako 14 ročný. Vtedy neboli prípravky, žiacke hokejové triedy. Hral za dorastencov LB Spišská Nová Ves. Ako sedemnásťročný obliekal dres A mužstva na poste obrancu, aj z titulu svojej postavy. "Mám krásne spomienky na spoluhráčov Omastu, Bukovinského, Šoltésa, Holečka, neskôr Borského, Fulku, Ivana a ďalších spoluhráčov. Hrali sme na prírodnom ľade. Netreba zabúdať na túto generáciu, aj oni patria do reťazca úspechov novoveského hokeja," pokračuje v spomínaní L. Karabin.
Po maturite odišiel na štúdium do Bratislavy, kde v B družstve Slovana Bratislava hrali traja Spišiaci Hrubý, Čech a Karabin. V Slovane obdivoval hokejové osobnosti typu Nedomanský, Golonka, Černický a ďalších. Ako uviedol Ladislav Karabin, i keď to bolo "béčko" Slovana, pre neho to bolo veľké vyznamenanie. Po anabáze v metropole Slovenska nasledovala netypická hokejová krajina Bulharsko. "Po dvoch rokoch som dostal ponuku z Bulharska, čo nebola hokejová krajina, i keď v Sofii sa hokej hral. Dostal som príležitosť v klube Levsky Sofia. Do Akademika Sofia prišiel Jozef Hrubý a tak sme to spolu dva roky hokejovo ťahali v Bulharsku. V roku 1968 sme túto krajinu museli opustiť a vrátiť sa domov. Bola to zaujímavá časť môjho hokejového života," uviedol na margo zahraničného pôsobenia L. Karabin.
Po návrate už obliekal len spišskonovoveský dres. Vytvorila sa skupina hokejistov, ktorá to dotiahla až do I. SNHL. V tejto súťaži dosahovali Spišiaci striedavé úspechy. Ich výpočet by bol mimoriadne dlhý. Do klubu prichádzali posily ako Šindelář, Vlk, Nizner, Kaciř a ďalší. To už mal spišskonovoveský hokej úroveň a cveng. Podľa slov L. Karabina, bolo to náročné, ale hokejovo krásne obdobie. "Boli sme výborná partia Grečko, Školiak, Sajko, Jozef Hruby, Kobezda, Kuriš, Žec, Marek. Vtedy sa hral hokej pre radosť, úspech, reprezentáciu klubu a mesta. Jednoznačne to boli krásne roky."
Aký je rozdiel medzi hokejom pred tridsiatimi rokmi a dnešným?
"Čo sa týka odmien, o tom je škoda hovoriť. Hralo som hokej, pretože som ho miloval. Mal som pre hokej srdce. Dnes je hokej už o niečom inom. Samozrejme výrazne pokročil v každom smere. Hráči sú profesionáli a sú za túto činnosť patrične odmeňovaní. Dnešná výstroj má vysokú kvalitu, čo pomáha k lepšiemu výkonu. Herná činnosť, koncepcia je prepracovaná. Rozdiel tu je rozhodne veľký. Hokej stále napreduje, a to je dobré," porovnáva Ladislav Karabin a pokračuje: "Čo sa týka zranení, často to rozoberáme so synom, ktorý hrá dnešný hokej a má časté zranenia. Mňa, i keď sa hralo tvrdo, vážnejšie zranenia obchádzali. Našťastie."
K športovaniu ho priviedli rodičia a pochopenie mala aj manželka. Tá vedela do čoho ide. "Veľmi si ju vážim, pretože aj deti sme viedli k športu," dodal.
Po skončení aktívnej činnosti nastúpil Ladislav Karabin do funkcie trénera mládeže.
"Okrem mládežníkov som postupne trénoval aj "áčko" Spišskej Novej Vsi. Rád si spomínam na trénersku prácu v Kežmarku. Krásna bola trénerska činnosť v Levoči, kde spolu so Štefanom Pravlikom sa urobila pre hokej veľká práca. Škoda, že sa v nej v Levoči nepokračuje. Spolu s Jozefom Čontofalským sme v sezóne 1994/1995 s A mužstvom postúpili do extraligy. Od 1. januára 1995 na základe rozhodnutia Výkonného výboru hokejového klubu som prevzal funkciu riaditeľa HK VTJ Spišská Nová Ves. Účinkovanie v extralige bolo krásne, náročné na organizačnú prácu, zabezpečenie financií a ďalšie úlohy. Osobne pociťujem radosť z kvalitnej práce žiackych a mládežníckych družstiev. Je to zásluha trénerov, hokejového klubu, Základnej školy Komenského, sponzorov a rodičov," skonštatoval L. Karabin.
Aké myšlienky a pocity ste mali vo chvíli postupu do extraligy?
"Hokej v Spišskej Novej Vsi sa vrátil tam, kam patrí. Úprimne som zablahoželal riaditeľovi Dušanovi Kacvinskému, ktorý počas sezóny vynaložil veľké úsilie pre naplnenie cieľa. Obdobne prezident klubu Ján Jaško, dvaja optimisti, ktorí svojou prácou upevňovali vieru v postup.
Postup je odmena pre divákov, sponzorov, hráčov, trénerov, proste všetkých milovníkov hokeja. Preplnené hľadisko, povzbudzovanie, výborná atmosféra, proste niečo úžasné."
Ako povedal na záver Ladislav Karabin, jeho hokejový život bol stále spojený s metropolou Spiša, v časoch dobrých, ale aj zlých. Nikdy vynaložené úsilie neľutoval, pretože radosti bolo viac. Vedomie úspechu hrialo.
"Nech spišskonovoveský hokej nikdy neopustí extraligu. Nech sa hokejistom, trénerom, funkcionárom, sponzorom darí, lebo naše mesto si to rozhodne zaslúži. Hokej v Spišskej Novej Vsi má hlboké korene, veď sa hrá už 75 rokov. Postup do extraligy je pekným darom," zaželal Ladislav Karabin.
Autor: Vendelín IVANČÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
