mladšími spoluhráčmi či protihráčmi, pravdaže, nechce, aby ho takto úctivo zdravili. No zaslúžil by si to rovnako. Ba možno i viac, pretože hráčov, ktorí v jeho veku (41 rokov) lietajú ešte po ľade ako šarkan, nie je nielenže u nás, ale ani na svete, veľa. Dalo by sa povedať, že na rozdiel od iných športovcov, ktorí na sklonku kariéry nenaháňajú pocty, vavríny, medaily, triumfy, ale skôr materiálne zabezpečenie, tomuto veteránovi aj v posledných rokoch vychádza vari všetko, na čo siahne. Výnimkou bol uplynulý ročník v Prešove, kde sa to zrútilo vo finále. Vynahradil si to však nedávno tým, že patril do tímu Spišskej Novej vsi, ktorý vybojoval po dvoch rokoch opätovne účasť medzi elitou.

Netreba pridávať vari ani to, že jeho skúsenosti, prehľad v hre a schopnosti dirigenta urobili z neho jednu z kľúčových osobností mužstva HK VTJ. Darmo súperi postavili dravých ambicióznych mladíkov, na jeho hokejový rozum to nikdy nestačilo. On má ešte všetko presne poukladané z vedomostí o tomto športe v hlave a navyše pevne stojí na nohách. V tom je nenapobiteľný a v danej situácii nenahraditeľný. Určite hokej je hra kolektívu, ale ten vedia kočírovať len ozajstní machri. A Igor takým je.

Zastihli sme ho počas jednej z oslavných seansí. Dôvodov na vychutnávanie radosti je teraz neúrekom. Zaslúži si ich. Slovo dalo slovo a obtreli sme sa o rôzne témy. Tento elegán na ľade zvládol už všeličo vrátane medailí z majstrovstiev sveta či olympijských hier. Mal v talóne skúsenosti i s barážou? "Pamätám sa na barážové stretnutia ešte v drese Prešova, keď sme z divízie postupovali do II. ligy. Najnovšie som si teda oprášil aj takéto poznatky." K čomu sa dajú podobné stretnutia prirovnať svojou náročnosťou, náporom na duševnú odolnosť? "Zakaždým, ak ide o niečo dôležité, je to rovnaké. Každý chce vyhrať, presadiť sa. Preto by som nerobil rozdiel medzi barážou alebo duelom o titul majstra sveta. Tlak je zakaždým rovnaký."

Mnohí neradi prognózujú pred takýmito zápoleniami, aké sú šance. Dá sa to pochopiť. Určite sa ale hráči zamýšľali nad tým, či favoritom je Nitra alebo Spišiaci. Libove odhady boli pragmatické. "Určite som nepredpokladal, že súpera tak ľahko vyradíme. Predsa len mal za sebou zápasy v najvyššej súťaži. Už pred prvým meraním síl na rozkorčuľovaní som si všimol, že domáci mali vo svojom strede rad ostrieľaných borcov s extraligovými skúsenosťami, kým na našej súpiske nás bolo len pár takých. Predsa ale zavážilo niečo iné zomknutosť, túžba. Po úvodnom víťazstve som nahlas hovoril: postúpime, veď Nitrania nič neukázali." Aj táto séria naznačila, že hranica medzi elitnými zápoleniami a prvou ligou je veľmi pofidérna, tenká. Hlavne ak máme na mysli celky z konca extraligového pelotónu a lídrov I. ligy.

Mnohí s úsmevom tvrdia, že Igor hrá ešte preto, aby si mohol viac vychutnať obľúbené pivečko. Po námahe mu lepšie padne. Samozrejme, je to pritiahnuté za vlasy. Pointa jeho zotrvávania medzi mantinelmi je oveľa prozaickejšia. "Pokračujem preto, lebo vidím, že stále na ostatných, hoci oveľa mladších, herne mám, nevynímajúc extraligistov. Ani vekový rozdiel ma nebrzdí v odhodlaní. Ak budem pociťovať zaostávanie, tak potom skončím. V tom prípade už nebude mať význam pechoriť sa ďalej. To hovorím vážne, no zatiaľ to nevyzerá, že by som sa mal zberať do dôchodku..."

Ako inak, kto sa stane hrdinom v danom klube, má dvere otvorené k ďalšej ponuke. On urobil pre spišskonovoveský hokej veľa a bezpochyby si činovníci na čele s Dušanom Kacvinským lámu hlavu nad tým, ako dosiahnuť to, aby matador zostal v HK VTJ. Igor ale takéto presné teórie odmieta a má na to dôvod. "Stále hovorím, že som s veľkým hokejom začínal v Košiciach..." Ak sa dá tomu dobre rozumieť, tak tam hodláte aj dať svojou hrou poslednú bodku. "Uvidíme." Pre hráča jeho kalibru by opätovné účinkovanie medzi elitou nemalo byť žiadnym strašiakom. Iné to bude so Spišiakmi ako celkom. "Musia si dať pozor, aby nevypadli a dopadli tak ako Nitra." Koniec koncov, aj spišskonovoveský tím už okúsil trpkosť zostupu a zistil tiež to, že návrat nie je taký jednoduchý. "Treba veľa makať a nájsť dosť skúsených chlapcov, ktorí by potiahli, zocelili partiu." Kolektív, ktorý zvládol úskalia uplynulého ročníka, bol zábezpekou úspešného ťaženia. V drese sa objavilo zopár vybrúsených hráčov, ktorí zvládli dosť ťažkých bojov a uplatnili nazbieraný potenciál. "Stretli sa predstavitelia mladej, strednej a skúsenej generácie, to bola najväčšia devíza. Všetko preto fungovalo."

S jedlom rastie chuť. Hoci Liba už neprahne po nejakých okrasách a poklepkávaní po pleci, predsa len takáto bilancia mu dodáva ešte odvahu, aby nadobro nezastal. Igor znovu pripomenul, že najradšej by siahol znovu po Košiciach.

Mimochodom, na Spiši sa objavil po dlhšej odmlke znovu. Prvý raz si obliekol tunajší dres po tom, čo sa vrátil z potuliek v zahraničí. Liba a Spišiaci si padli okamžite do rany. Oni pomohli vtedy jemu, on im potom - aj teraz. "Takú atmosféru,. akú som zažil na štadióne v barážových dueloch, máločo vyváži. Bolo to niečo úchvatné." Predtým sem prišiel spolu s Mirom Marcinkom, ďalším veteránom. Teraz hral po boku i s Petrom Veselovským, ďalšou bývalou košickou osobnosťou. "Aj vtedy, aj teraz sme si všetci rozumeli na ľade i mimo neho. Vytvorili sa všetky predpoklady na to, aby sme vybojovali postup do extraligy."

Nadhodili sme Igorovi skutočnosť, že mnohí hráči, ktorí rástli po jeho boku, si aj s odstupom mnohých rokov v dobrom spomínajú na hrajúcu legendu. Liba sa snaží cepovať a vychovávať. Tomuto krédu zostáva verný. Vychádza pritom z vlastných skúseností. "Predtým v Spišskej som vplýval na Ľuba Hurtaja, v Košiciach na Laca Nagya. Momentálne v HK VTJ podobný veľký talent nebol. Mladí chlapci by mali v prvom rade sami chcieť a musia počúvať staršinov, inak nič nedokážu. Keď som vstúpil do hokeja v Košiciach, začínal som pri Janovi Faithovi v sedemdesiatom ôsmom roku. Všetko, čo mi povedal, bolo dobré len a len pre mňa. Mal skúsenosti, vek, preto som ho počúval na slovo. Jemu môžem ďakovať, že som toľko dokázal. Veľakrát sa stane, že ak mladšiemu poviem, aby robil toto alebo hento, tak sa urazí. Myslí si, že pojedol všetku múdrosť sveta a domnieva sa, že načo ma má počúvať. To je ale obrovská chyba súčasnej generácie. Niektorým začínajúcim chýba skromnosť, pokora, úcta, disciplína. a schopnosť vypočuť si pripomienky, kritiku, rady."

Hokejová osobnosť si nechá mesiac na totálny hokejový odpočinok, potom sa už začne nepokojne mrviť a premýšľať, čo ďalej. "Pre Košice som urobil oveľa viac, než pre Spišiakov," odbil opätovne názor, či s úspešnými barážistami zostane aj naďalej. Dosiaľ však Igor Liba neraz prekvapil, zaskočil, doslova šokoval. Nie je preto vylúčené, že mu ešte nejaké potmehúdske kúsky zostali v talóne. Máme sa na čo tešiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.