Hrubalu podporilo 46 zákonodarcov. Zo 130 prevzatých a odovzdaných hlasovacích lístkov bolo platných 124.
Ombudsman by mal efektívne dopĺňať existujúci systém ochrany ľudských práv. Zvolený je na päť rokov a sídlom úradu ombudsmana sa stane Bratislava. Správy o svojej činnosti bude predkladať priamo parlamentu. Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý občan alebo firma ak sa domnievajú, že orgány verejnej správy svojím konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou porušili ich práva alebo princípy demokratického štátu. Ombudsman má tiež právomoci smerom k poisťovniam, zdravotníckym inštitúciám a firmám aktívnym vo verejnej správe. K právam ombudsmana tiež patrí právo podávať podnety na začatie trestného stíhania a iniciovať zmenu zákonov a nariadení, ak sú v rozpore s právami občanov alebo firiem. V súdnom a správnom konaní bude môcť navrhovať dôkazy, nahliadať do spisu a oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Má tiež možnosť dať podnet na začatie disciplinárneho konania voči sudcom. Slovensko je poslednou z krajín Visegrádskej štvorky (V4), ktorá nemala doteraz verejného ochrancu ľudských práv.
Prvý ombudsman bol zvolený vo Švédsku v roku 1809. Vznik tohto inštitútu bol významne ovplyvnený islamským právnym systémom. Švédsky kráľ Karol XII. žil totiž niekoľko rokov v exile v Turecku, kde sa zoznámil so systémom kontroly štátnej správy a vybavovania sťažností tzv. súdnym kancelárom spravodlivosti. Túto funkciu islam poznal už od 7. storočia. Do polovice 20. storočia príklad Švédska nasledovalo len Fínsko, ktoré si tento inštitút zriadilo v roku 1919. Od polovice minulého storočia je však možné hovoriť o boome ombudsmanstva. V súčasnosti vo svete pôsobí viac ako 100 inštitúcií tohto typu.
MEDZITITUL: Kresák štvrtým kandidátom na sudcu Ústavného súdu SR
Štvrtým kandidátom na post sudcu Ústavného súdu SR sa stal poslanec Peter Kresák. Vo včerajšom druhom kole opakovanej voľby o tom rozhodli poslanci Národnej rady SR. Ďalších dvoch kandidátov plénum nezvolilo.
Prvých troch parlament zvolil 5. februára. Podľa rozhodnutia snemovne sú zatiaľ navrhnutí na funkciu ústavných sudcov Ján Auxt, Ján Luby a Ladislav Orosz. Prezident SR musí zo šestice kandidátov vybrať troch.
V opakovanej voľbe druhého kola Kresák získal 65 hlasov poslancov, proti bolo 22 a 17 sa zdržali. Kandidátky Jarmilu Badíkovú a Máriu Usačevovú podporilo zhodne 29 poslancov, 48 bolo proti a 27 sa zdržalo. Mária Zachová získala 11 hlasov, proti jej kandidatúre bolo 62 poslancov a 31 sa hlasovania zdržalo.
Na hlasovaní sa zúčastnilo 125 poslancov, z nich 111 odovzdalo hlasovacie lístky a platných bolo 104. Kandidát na post ústavného sudcu musel získať minimálne 63 hlasov.
V prípade, že ďalší dvaja kandidáti nebudú zvolení do konca volebného obdobia, bude musieť NR SR po parlamentných voľbách pristúpiť opätovne k tomuto aktu. Spomínaní štyria kandidáti aj po skončení volebného obdobia zostanú nominantmi na sudcov Ústavného súdu SR.
Ďalšia voľba sa zrejme uskutoční na májovej schôdzi parlamentu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
