vzniku slovenského štátu v Bratislave pri pezidentskom paláci. Vyholené tváre, v ruke zástavy Slovenského štátu, alebo zaťaté päste.
"Tvrdili, že pravicoví radikáli nemali na stretnutí nijaké fašistické insígnie. Ale nikto si nevšimol chlapca v tričku s nápisom Juden mord!" konštatuje Marta Gyoriová, predsedníčka združenia Ester - organizácie združujúcej židovské ženy.
Je jej síce ľúto keď vidí takéto prejavy, ale na druhej strane sa teší z toho, že toho roku si prišla pripomenúť vznik vojnového Slovenského štátu len hŕstka ľudí.
Združenie Ester si kladie za cieľ otvárať a približovať židovskú minoritu, jej zvyky a tradície, ale aj uchovávať spomienky na udalosti, ktoré poznačili každú židovskú rodinu. Aj rodičia pani Gyoriovej prešli peklom koncentráku. Ako však priznáva, mama si pred deťmi starostlivo ukrývala číslo vytetované na zápästí.
"Zachránila sa len preto, lebo pekne vyšívala. Chcela som urobiť veľmi niečo pre tých, ktorí prežili. Pociťujeme voči nim totiž úctu, za to, že sme vôbec tu. Veľa z našich členiek prežili peklo koncentračných táborov. A teraz sú nositeľkami tradícií, ktoré prostredníctvom nášho združenia môžu odovzdávať mladým. Ďalším malým cieľom Ester je odstrániť nepravdivé mýty. Netvrdím, že celý židovský národ je bezchybný. Aj medzi nami sa nájdu zlí ľudia. Ale pamätám si, nebolo tak veľmi dávno, ako som sa stretla s názormi, že Židia kradnú malé deti a ich krv používajú v synagógach na rituálne účely. Mrzelo ma, že takéto niečo môže niekto tvrdiť na konci 20. storočia," tvrdí Marta Gyoriová.
A ako dodáva, množstvo podobných neprávd by možno napravila výchova v škole. Aj preto združenie Ester podnecuje stretnutia s pedagógmi škôl.
"O holokauste sa deti v školách učia ešte stále málo. A pamätníci pomaly odchádzajú. Je dôležité, aby sa tieto informácie odovzdávali nasledujúcim pokoleniam. Dnes sa dokonca objavujú názory skresľujúce údaje o obetiach, ba dokonca bagatelizujú zverstvá, ktoré napáchal fašizmus na židovskom obyvateľstve."
Holokaust však mal za následok nielen vyvraždenie niekoľkých miliónov Židov, ale aj asimiláciu potomkov preživších. Potvrdzuje to aj Marta Gyoriová.
"Samozrejme, že sa stávalo aj to, že niektorí sa báli pod tlakom udalostí, ktoré sa stali, priznať k svojej národnosti. V tomto prostredí je napríklad ťažko dodržiavať náboženské sviatky. Ale tu ani nejde o dodržiavanie náboženských rítov. Polemika okolo otázky židovstva spočíva v tom, či je to náboženstvo, alebo je to národnosť. Ale udržiavať tradície je povinnosťou každého spoločenstva, každej kultúry. Lebo inak by sa zväčšila asimilácia. A keby tu nebola židovská diaspora, bola by to veľká chyba. Pretože Židia vždy tu v Európe boli a podieľali sa veľkou mierou na jej kultúre. Stačí sa pozrieť do dejín umenia, mená ako Franz Kafka, Marc Chagal, Heinrych Heine, Thomas Mann, hovoria za všetko. Často nikto ani netuší, akej boli národnosti," zamýšľa sa Marta Gyoriová.
Združenie Ester sa podieľa aj na pripravovanom 60. výročí vypravenia prvého transportu žien a mladých dievčat do koncentračných táborov. Pripomenú si ho 24. marca na popradskej stanici, odkiaľ vlak vypravili. Medzi hosťami spomienkového stretnutia bude aj zopár preživších žien.
Zhromaždenie sa začne o 14. 30 hodine pri bývalej synagóge v Poprade. Súčasťou bude aj otvorenie výstavy Imra Weinera Kráľa v Tatranskej galérii. Vyvrcholením bude akt odhalenia pamätnej tabule na železničnej stanici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
