si pamätajú ako veľmi dobrého stredného útočníka predchodcu súčasného klubu TJ Baník Rožňava. V súčasnosti je riaditeľom Obchodnej akadémie v Rožňave a v decembri sa stal poslancom parlamentu Košického samosprávneho kraja. Športovec od kosti, človek s výzorom diplomata, vzal na seba neľahké bremeno a snaží sa potápajúcu sa loď rožňavského futbalu zachrániť. Hneď na začiatku presadil niektoré zmeny vo fungovaní klubu. Okrem udržania A mužstva v IV. lige, mu leží na srdci osud mládežníckych družstiev. Volá sa Viktor Baláž (na obr.).

O problémoch v rožňavskom klube hovorí otvorene a neskrýva problémy, ani nepriaznivú finančnú situáciu.

S akými ambíciami vstupujete do tejto funkcie?

Cítil som určitú zodpovednosť za chod futbalu v našom meste. Športové triedy nemôžu existovať bez klubu a druhá vec bola, že ako poslanec VÚC chcem pomôcť okrem iného aj rozvoju športu v rožňavskom regióne. Situácia sa postupne vyvinula tak, že alebo túto funkciu vezmem, alebo futbal v Rožňave sa rozpadne. Nestaviam sa však do pozície nejakého mesiáša a netvrdím, že nikto iný nie je schopný riadiť chod klubu, ale v tom čase, dva týždne pred štartom IV. ligy, to nikto nechcel zobrať. V žiadnom prípade som nešiel do funkcie predsedu klubu s tým, že v ňom neostane kameň na kameni. My sme iba doplnili výbor. V rožňavskom futbale je však taký problém, že každý sa hrabe na svojom piesočku. Od žiakov, cez dorast, až po mužov. Takto to nemôže pokračovať a musíme sa spojiť.

Určite, veď všetky kategórie tvoria jeden klub. A mládežnícke kategórie, hlavne žiaci, ktorí vybojovali 1. ligu, sú akýmsi hnacím motorom mužstva dospelých do budúcnosti. Aj keď tí najlepší mladíci postupne odídu do vyšších súťaží, ostatní chlapci ostanú v Rožňave a fanúšikovia veria, že dostanú rožňavský futbal aspoň do III. ligy. Súhlasíte?

Áno. A presne toto my chceme dosiahnuť. Keď sa pozrieme na to, čo všetko sa nám už s mládežou podarilo urobiť v minulosti, bolo by teraz veľkým hriechom, aj vzhľadom na to, že máme vytvorené športové triedy, keby sme tento potenciál nevyužili. V konečnom dôsledku sa všetko odvíja od hry a výkonov A mužstva. Muži boli tesne pred začiatkom jarnej časti ligy a výbor, respektíve ľudia okolo futbalu, museli konečne začať niečo robiť. Funkciu som prijal do konca tejto sezóny. Potom uvidíme ako to pôjde ďalej. Momentálne sa nám podarilo vyriešiť všetky personálne otázky, vrátane správcu štadióna a hospodárky. Základom je však ekonomická stránka klubu.

Peniaze sú alfou a omegou fungovania klubu.

Cez víkend už začínajú hrať i dorastenci. Rokovali ste aj s primátorom mesta. Je už k dispozícii aspoň časť peňazí z odsúhlasenej čiastky pol milióna korún z mestskej kasy?

Fanúšikovia, ktorí aspoň trochu poznajú zákulisie klubu, ale i tí, ktorých futbal nezaujíma, nevedia pochopiť jednu vec. Podľa rozpisu zápasov všetkých kategórií nás stojí mesačne 57-tisíc korún iba doprava na zápasy vonku. Z polmiliónovej sumy, ktorou prispieva na futbal mesto, to vychádza na 40-tisíc mesačne. Teda, musíme vyriešiť otázku, čo ďalej. Z čoho uhradíme náklady, ktoré vyplývajú z fungovania klubu. Veď máme vyše dvesto registrovaných futbalistov, od žiakov až po áčko, ktorým, keď už nič iné, treba uhradiť aspoň cestovné. O ostatných položkách ani nehovoriac. Sú to vysoké náklady a všetky tieto peniaze mesto nemôže zabezpečiť. Po rokovaniach s primátorom Rožňavy a prednostom MsÚ, ktorí k financovaniu futbalu pristúpili skutočne objektívne, sme už dostali na účet klubu 40-tisíc korún. Tieto peniaze sme nutne potrebovali na zahájenie jarnej časti a aspoň čiastočné vyrovnanie našich dlhov. Mojou požiadavkou bolo, aby spomínané financie pravidelne každý mesiac prichádzali na účet klubu. Ide tu o dvesto ľudí, väčšinou Rožňavčanov, ktorým musíme zabezpečiť ich činnosť i adekvátne tréningové podmienky a mladým najmä ich futbalový rast.

Peniaze z mestského rozpočtu na pokrytie chodu klubu počas celého roka nestačia. Nejaký veľký sponzor v našom regióne neexistuje. Prebiehajú aspoň rokovania s menšími podnikateľmi, ktorí by boli ochotní prispieť na futbal v Rožňave?

Spolu s členmi výboru sme tento problém už začali riešiť, ale hlavným sponzorom naďalej ostane mesto. Rozpočet klubu na mesiace apríl a máj je viac ako stotisíc korún. Nie sme schopní zabezpečiť všetky peniaze, ale aspoň sa pokúsime v spolupráci s drobnými podnikateľmi v meste a blízkom okolí tejto sume priblížiť. Predsa futbal je fenomén a ja ho vždy prirovnávam k divadlu, pretože divák sa príde na štadión pozrieť na divadlo, v tomto našom prípade športového charakteru. A takisto platí vstupné, ako na kultúrne podujatia. Tým firmám, ktoré prispejú mesačne aspoň tisíckou, poskytneme miesta na reklamu okolo ihriska, aby sme v záujme mládeže prekonali ťažké finančné starosti v klube.

Tajomník Tatrana Betliar Ján Demko sa kriticky vyslovil k vzťahom vo futbalovom hnutí v Rožňave a okolí. Ako to vidíte vy?

Klíma okolo v okrese futbalu je skutočne nepríjemná. Každý klub hrá iba pre seba a to je jeden ťažký oriešok, ktorý sa nám nedarí vyriešiť. Nemáme v regióne horného Gemera ani jedno mužstvo, ktoré by reprezentovalo náš okres na vyššej úrovni. Preto by som chcel takýto model spolupráce medzi klubmi presadiť. Hráčov, ktorí by nenašli v takomto celku uplatnenie, by mohol takýto regionálny klub poskytnúť ostatným mužstvám v nižších súťažiach na hosťovanie. Aký má význam, keď my dáme za hráča napríklad 30-tisíc, potom on prestúpi za tie isté peniaze ďalej, neskôr ho kúpi ďalší za tú istú sumu a nakoniec sa vráti do materského oddielu. Kruh sa uzavrie. Pohyb hráčov a prestupy sú vo futbale prirodzeným javom, ale v konečnom dôsledku sa vráti okľukou cez niekoľko klubov späť a nikto z toho nemá peniaze ani profit.

Na druhej strane rožňavský klub má v názve VTJ, ale vojaci hrajú v Betliari. Aké sú vlastne vzťahy s armádou?

S VTJ spolupracujeme a chceme spolupracovať i naďalej. Od novembra bola veliteľom útvaru podpísaná registračka, ale vzhľadom na nefunkčnosť výboru nemal kto ísť do kasární a zobrať tie papiere. Kým sa veci v našom klube dali do poriadku, jeden z hráčov bol odvelený a ďalší od januára trénoval v Betliari. Ten si tam zvykol a už nechcel pred začiatkom jarnej časti prísť do Rožňavy. Po jednaní s pánom Demkom sme sa dohodli aj s vedomím veliteľov rožňavského vojenského útvaru, že vojaci ostanú v Betliari. Viete, veliteľom sa nepáčil váš komentár, že načo nám je v Rožňave VTJ. Oni nám hráčov dali, len my sme neprejavili o nich záujem. Lepšie povedané, prejavili, ale až po funuse, ako sa hovorí.

Ako vidíte budúcnosť futbalu v okrese, vzhľadom na "trenice" s rivalom Rožňavy Betliarom a okolnosti, ktoré sme spomínali? Ste nová tvár na poste šéfa rožňavského klubu. Nebolo toho už dosť?

Už som vstúpil do rokovaní s niektorými okolitými klubmi, medzi inými aj s pánom Demkom, s ktorým sme si džentlmensky povedali, že zakopeme vojnovú sekeru. Budeme hľadať možnosti spolupráce medzi futbalovými klubmi v regióne. Veľmi sa mi páčil názor pána Demka, že ak nepôjde futbal v Rožňave, tak nepôjde ani v Betliari, Kružnej, Krásnohorskom Podhradí a tak ďalej. Čiže nastúpili sme cestu určitej spolupráce a pevne verím, že ma nikto v tejto oblasti nesklame. Som voči dohodám otvorený.

V nedeľu odštartovala jarná časť IV. ligy. Rožňava doma nezačala šťastne a doma podľahla Haniske. Ako ste videli tento duel, veď to bola zároveň aj vaša premiéra na čele klubu?

Všetci sme chceli vyhrať a zdá sa mi, že aj diváci si veľmi priali, aby sme po tej horúcej zime zvíťazili. Hráči tak veľmi chceli, že doslova im to zväzovalo nohy. Napríklad Rencsokovi, ktorý bol v jeseni oporou, sa v nedeľu napriek veľkej snahe nedarilo a lopta sa mu od nôh odrážala ako od radiátora. Ale týka sa to aj ostatných. Útočníci Filčák, Klinko a hlavne Hronec sa nepresadili, vlastne sme nepremenili päť čistých šancí. Súper nám dal pomerne šťastný gól, veď to nebola ani poriadna príležitosť. Ale berme to tak, že chudobnému aj z hrnca vykypí. Z druhej strany sa môžeme na to pozrieť podľa porekadla: Zlý začiatok, dobrý koniec. S touto partiou sa dá pracovať a napredovať. S týmto mančaftom udržíme IV. ligu bez problémov. O tom som presvedčený.

V klube začal pred jarou platiť nový prémiový poriadok, podľa ktorého hráči dostanú pokuty, ak doma stratia body. Uplatnili ste ho? Čo ste chlapcom po zápase povedali?

Po zápase som išiel do kabíny a chlapcov som po ťažkom stretnutí, najmä po psychickej stránke, povzbudil. Poďakoval som im za ich výkon. Poprosil som ich, aby nevešali hlavy a požiadal som ich, aby začali poctivo trénovať. Ako motiváciu som použil to, že za nedeľňajší zápas nedostali pokuty. V spravodaji k ďalšiemu domácemu zápasu chcem zverejniť tento prémiový poriadok. Nie je to žiadne tajomstvo a aj fanúšikovia majú právo vedieť, koľko hráči za zápas dostávajú, alebo o akú sumu, v prípade slabého výkonu, dostanú menej. Je totiž rozdiel prehrať po tuhom boji a smoliarsky, alebo podľahnúť po biednom výkone bez snahy a bojovnosti.

Rožňava nemá nejako široký káder a v jeseni niektorí hráči zbytočne stáli za červené respektíve žlté karty. Čo s týmto problémom?

V štatúte je vyriešená aj táto otázka. Či vyhráme, alebo prehráme, takéto pokuty neodpustíme. Karty za rečnenie a nešportové správanie budeme finančne postihovať. Iné je to v prípade, ak vidí futbalista kartu za faul v zápale boja. Nemyslím si ale, že máme veľmi úzky káder. Na lavičke proti Haniske sedelo päť náhradníkov a podarilo sa nám vyriešiť prestup gólmana Szabóa. O mesiac bude k dispozícii už aj brankár Almáši, ktorý absolvuje rehabilitáciu a ďalších troch futbalistov zo staršieho dorastu máme pripravených formou striedavého štartu.

Na záver. Čo odkážete fanúšikom?

V prvom rade, aby momentálny stav pochopili. Hráči, nie celkom z ich viny, neboli na prvý zápas, hlavne kondične, dobre pripravení. Chcem poprosiť všetkých divákov, ktorí prídu na domáce stretnutie, aby neľutovali dvadsať korún na vstupenku. Je to naozaj iba symbolický príspevok z ich strany na chod futbalového klubu v Rožňave.

Autor: pk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.