Schumanovi bol v priestoroch slovenského katolíckeho kruhu štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR za KDH Ján Figeľ (na snímke). S našim hlavným vyjednávačom pre vstup do EÚ a NATO sme sa po prezentácii porozprávali o najaktuálnejších otázkach slovenskej vnútornej a zahraničnej politiky.
Uplynulý týždeň ste boli na návšteve v Kanade a USA, odkiaľ prišlo posolstvo, že nás považujú za "silného kandidáta" pre vstup do NATO. Neboli to len zdvorilostné formulácie?
- Slovensko sa posunulo vo všetkých oblastiach prípravy pre vstup do NATO. Sme veľmi precízne monitorovaní na to, aby nám hovorili fázy. Určite by predstavitelia NATO nechceli zavolať do "rodiny" niekoho nepripraveného alebo s iným myslením, to jednoducho u nich nebýva zvykom. Vo všetkých piatich hodonotených oblastiach sme dosiahli slušný pokrok. Otázka stojí, či je to nezvratné a či po voľbách bude naša krajina pokračovať vo svojej doterajšej línii. Veľa o tom napovie nielen povolebné usporiadanie.
Máte pocit, že už na novembrovom summite NATO v Prahe dostaneme pozvánku do aliancie, aj keď nebude zachovaná kontinuita súčasnej vládnej garnitúry?
- Skôr by som to posunul do polohy, či si zvolíme otázniky alebo odpovede... Tak ako my si budeme slobodne voliť, tak sa aj NATO slobodne rozhodnú, či nás prijmú. Pravidlá aliancie, ktoré sa od vojny vytvorili, ukázali súdržnosť aj svoje ovocie. Dva mesiace po voľbách by Slovensko malo mať vládu, fungujúce ústavné štruktúry a byť schopné demonštrovať pripravenosť na zásadné rozhodnutia a to nielen naše, ale aj o nás... Novembrový aj decembrový summit v Prahe a Kodani budú zavŕšením nášho úsilia, ktoré hlásime už od roku 1992. Vtedy nastane ten správny čas to dokázať. Tento rok je veľkou príležitosťou a zodpovednosťou za túto perspektívu.
Vyjadrenia niektorých predstaviteľov NATO však naznačujú, že hoci HZDS zmenilo v poslednej dobe svoju rétoriku a vehementne sa zasadzuje za vstup do aliancie, predseda hnutia V. Mečiar im aj tak nie je "po srsti"...
- Medzi priateľmi by mala byť otvorenosť. Preto si myslím, že je lepšie, ak to povedia vopred ako neskoro. HZDS ma síce teraz proNATO a proEÚ rétoriku, ale práve reakcia na kritiku zvonku je potvrdením, že to stále vnímajú povrchne a ako obchod. Myslia si, že ak budú hlásať podporu pre vstup do NATO, aliancia podporí ich politiku. Vstup do aliancie by však nemal byť politickým kšeftom. Rétorika tam nestačí, dôležité sú politické skutky, ktoré sa prakticky merajú v parlamente a na verejnosti. NATO ani USA sa predsa nemôžu vyrovnávať s minulosťou Mečiarovej vlády v rokoch 1994-98. To musí urobiť tá garnitúra, ktorá za spomínané obdobie nesie primárnu zodpovednosť...
Ako by asi dopadla na pražskom summite NATO naša prihláška, ak by sa na Slovensku dostala k moci koalícia HZDS-Smer na čele s predsedom vlády V. Mečiarom?
- Táto republika by už radšej nemala riskovať podobné testy... Oddialenie nášho vstupu do NATO by v takomto prípade nebolo mesiac alebo dva, ale mohlo by nás posunúť veľmi ďaleko. Ukážku takého temného obdobia sme už zažili počas štyroch rokov poslednej Mečiarovej vlády. Vtedy k nám nepricházali možno okrem ruského a maďarského premiéra žiadne vážne zahraničné návštevy, namiesto toho sme dostávali negatívne rezolúcie z Rady Európy... Trpeli sme aj nedostatkom priamych zahraničných investícií. Nemohli sme otvárať kapitoly v prístupovom procese do EÚ a namiesto toho sme otvárali demarše... Cenu za toto obdobie platia všetci obyvatelia ešte aj dnes, nebolo by preto vôbec dobré, ak by sme to museli ešte raz podstúpiť...
Na najbližších troch schôdzach parlamentu sa má prijať ešte 42 eurozákonov, bez ktorých by sa naša legislatíva nemohla zosúladiť s právom EÚ. Ako vnímate možnosť, že sa kvôli obštrukciám nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov prijať nestihnú?
- Správanie sa poslancov a ich časté absencie v parlamente vnímam veľmi kriticky. Tie priority sa nedajú naplniť vzletnými deklaráciami, ale predovšetkým sústredenosťou na prácu vo vláde, parlamente a ďalších dôležitých inštitúciách. Podľa mojich informácií je už 35 tzv. eurozákonov pripravených na legislatívny proces. Dôležité je, aby to parlament do júla schválil, lebo inak to Slovensko veľmi negatívne pocíti v správe, ktorú Európska komisia pripraví na október. Práve táto správa by mala byť zakončená odporúčaním Európskej komisie na náš vstup do EÚ. Tým apelujem na poslancov, aby menej špekulovali nad tým, čo budú robiť po voľbách, ale robili tak, aby zákony prijali, lebo to prinesie ovocie pre nás všetkých. Nejde tu o koalíciu a opozíciu, práve pri tom sa prejaví, či niekto má len reči, alebo mu naozaj ide o integráciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
