týchto dňoch. Vystúpenia v úzkej stope sa pre tohto najlepšieho slovenského reprezentanta v behu na lyžiach chýlia k záveru. Pravda, k tomu, čo bolo, sa bude ešte dlho vracať vo svojich dumkách. Námetov na premýšľanie je neúrekom, niektoré sa tvrdošijne zavŕtavajú do podvedomia. Ivan sa zberá do Trenčianskych Teplíc , aby si vykuríroval telo, potom nevylučuje aj dovolenku pri mori, určite ďalšie mesiace chce stráviť na nižšie položených miestach než je Štrbské Pleso, kde býva v roku často a hôr sa mu teda veľmi nežiada.

Možno je to na prvý pohľad trúfalé, ale Ivan naozaj uplynulé obdobie nehodnotí zle, dokonca naznačil, že to bola jedna z najlepších sezón. "Akurát som si myslel , že v ťažení budem pokračovať aj na zimných olympijských hrách, no potvrdilo sa, že ako počas koučovania trénerom Ondrejom Brúzikom, tak ani pod vedením Jána Ilavského som nebol schopný našponovať formu práce na vrcholoch olympiádach v Nagane a Salt Lake City, ale ani v na majstrovstvách sveta v Ramsau či Lahti. Je to znovu kruté ponaučenie, že to škrípe v príprave, v tréningovom procese. Nebol ešte čas na podrobné hodnotenie, ale niektoré signály mi avizujú zmenu, ktorú prichodí urobiť v budúcnosti. Letná príprava vyzerá byť dobre, ale možno sa začína skoro, ťažko povedať. Január som mal vydarený, vo februári prišla kríza. Určite však načim navodiť nejaké iné metódy práce, lebo všetko sa opakuje dookola. Každý rok sa realizujú tie isté kroky, ktoré v tréningu robím. Kormidelníci hovoria, že čo bolo dobré, to netreba meniť, ale rozhodne musíme nájsť niečo dosiaľ neodkryté v nácviku, aby som to všetko ponímal aj ja inak," poznamenal Bátory. Už z týchto prvých jeho slov sa dalo vydedukovať, že nechce hovoriť do vetra, šiť horúcou ihlou, ale že nad problémami dlhodobo uvažoval. Škrie ho, keď počúva slová, ktoré sú síce kritické, ale nevystihujú celú podstatu. Uvedomuje si tlak na jeho osobou, hnevá ho, ak mu niekto prízvukuje, že na prípravu na ZOH minul dva milióny korún a výsledky neboli takmer žiadne. "Málokto vie, že som nepociťoval nejaké extra výhody, bola to jedna normálna sezóna, bez nadštandardných možností. Nepobadal som, že som členom TOP tímu, milión korún išlo na vosky, ktoré sú drahé. Navyše tie boli určené nielen pre mňa, ale aj pre ostatných bežkárov, ktorí boli na olympiáde." Ivan mal aj záujem o nové veci potrebné na prípravu bicykel, maratónky, slovom, nutný výstroj a výzbroj, ale povedali mu, že rozpočet sa už naplnil a dodatočne sa už nedá nič kúpiť.

Zvlášť citlivá je otázka ďalšej spolupráce s Jánom Ilavským. "Je to vec zvažovania, nechcem povedať už teraz áno alebo nie. Musíme si všetci, čo sme do toho zainteresovaní, sadnúť a naznačiť, ako ďalej. Nerád by som sa však už popálil, šport je taký, že raz si hore, potom zasa dolu." Náš protagonista ne bežkách nehodlá byť zatracovaný, hoci vie, že od neho sa čakalo veľa. Jasné, že aj iní favoriti, a oveľa väčší, zhoreli, lenže v slovenskej športovej biede nikto nechce počuť žiadnu príčinu sklamania. Fanúšikovia to hádžu do koša s názvom výhovorky.

Nakriatli sme Ivana s tým, či by nestálo za pokus tesnejšie spolupracovať so svetovou elitou: Je to však vraj zložité a komplikované. Najlepšie by bolo získať iné občianstvo. Ale pred tromi rokmi sa taká možnosť rysovala. "Dozvedel som sa, že vtedy bolo aktuálne mesiac a možno i viac pobudnúť po boku Nórov, ale potom z toho zišlo. Už nepátram však po tom, prečo..." Nášho reprezentanta rozčuľujú názory prezentované i v médiách, že vraj psychicky nezvládol preteky v Salt Lake City. "Je nutné vyvoriť také podmienky, aby bola pohoda, ale to je záležitosť celého realizačného tímu, nielen samotného pretekára. Vypisovanie do novín a oháňanie sa tým, že som psychicky prepadol, to bolí. Na rade je lepšia komunikácia medzi mnou a trénerom. Nestačí len povedať, ako namazať lyže a akú dávku tréningu mám pred sebou, ale treba sa aj opýtať sa, ako sa mám, a či daný tréning mi niečo dal. Jednoduchá komunikácia však medzi mnou a trénerom neexistuje a ani predtým nebola. Príprava bola dobrá, ale potom sme si nenašli čas na vydiskutovanie mnohých záležitostí a pod piatimi kruhmi to bolo akési rozhádzané."

Na pretras sa dostali aj boľavé záležitosti týkajúce sa ubytovania v Salt Lake City. Vlani na predolympijskej próbe býval Bátory kúsok do dejísk zápolení, za 15 minút sa tam dostal, nestrácal čas, nevyčerpával sa zbytočne. Už v lete sa ale dozvedel, že bude ubytovaný v olympijskej dedine a vtedy šípil, že to nebude na osoh. "Hodinové cestovanie k tratiam nebolo bohviečo, už som to mal odskúšané v Nagane. Počúval som odpoveď, že ubytovanie na privátoch v domčekoch nesmierne zdraželo, až niekoľkonásobne. Severania, ale aj Česi na to mali, ale my nie... Aspoň členovia TOP tímu mali dostať túto vymoženosť. Nakoniec ubytovanie na pol ceste medzi areálom a dedinou nič neriešilo, lebo to bolo zakaždým únavné. Strácal som veľa času, nemal som pokoj, nemohol som sa dostatočne koncentrovať na vystúpenia. Kto je však za to zodpovedný? Doplatil som na to, to je jasné. Pokiaľ ide o prístup môjho trénera, nuž, zlyhal na celej čiare. Tvrdil, že som labilný a nevyrovnaný, ale to bolo aj v jeho kompetencii, aby tomu zabránil." Člen Strediska štátnej športovej reprezentácie ŠKP Štrbské Pleso naznačil, že práve ľudská dôvera medzi ním a J. Ilavským chýba. Spolupracujú tri roky, ale... "Nechcem ohovárať, ale niekedy stačí pár viet, aby sa pretekár upokojil. Keď to necítim, je to pre mňa zložité." Vidí teda iného kandidáta? Kto by ho mohol koučovať? "Predtým boli niektoré prehmaty voči mladým lodivodovom, ktorí stratili chuť. Teraz by však niektoré typy boli. Netreba sa báť potiahnuť to ďalej s mladšími odborníkmi. Veď ja som už dosť skúsený a netreba ma vodiť za ruku. Mám tréningový denník, ktorý si odkladám a všeličo sa opakuje. V tomto by problém nebol. Tréneri, čo ešte pred pár rokmi súťažili, by sa vedeli vžiť do mojej roly. Nehodlám tvrdiť, že kormidelníka nepotrebujem, ale rozhodne prijal by som novú tvár, ktorá by ma dirigovala. Stačí sa pozrieť na Čechov. Tí sa nezľakli a vyplatilo sa im to. Kto dostane šancu, nech môže pracovať bez náznakov samoľúbosti." Bátorymu ide o to, aby ten, kto mu určí program, bol aj psychológom, mal pochopenie pre jeho námietky, rady , pripomienky. "Nepáči sa mi, že po neúspechu sa všetko zlo hádže iba na mňa. Veď sme v tom išli stále spolu s trénerom!" Nikto sa nepozastavil nad tým, prečo vlastne vybuchol v Amerike? Sám spadol do pasce vlastnej indisponovanosti, ale pomohol mu niekto, aby z nej vykĺzol, alebo ho ostatní nechali v tom trápiť sa? "Ak to má byť takto pri hodnotení, tak trénera naozaj nepotrebujem."

Napriek negatívnym reakciám priamo v dejisku ZOH Ivan sa teší na pokračovanie kariéry, na ďalšie ZOH v Turíne. Nerobí tragédiu z výsledkov. "Bol by som oveľa smutnejší, keby mi nevyšla celá sezóna. V psychickej príprave sa ale bezpochyby ukázali resty." Náš borec hodlá vykročiť v ústrety nastávajúcim ZOH, Turín víta aj preto, lebo trate budú v Európe, v "normálnom" prostredí bez extrémov v klimatických pomeroch. Nemá však depresie z toho, ako sa to odvíja v popredí pelotónu v súvislosti so škandálmi s krvným dopingom? "V prvom rade bolo problematické to, že olympiáda bola v takej nadmorskej výške. Každý sa toho bál, chcel vyniknúť a mať okysličenú krv. Aj preto to prepuklo v niečo nevídané. Haló bolo už v Lahti, teraz vzniklo ešte väčšie. Počet ľudí, čo sa uchýlili k zakázaným prostriedkom je viac, okolo dvadsať jednotlivcov sa pohybuje na zozname. Je to tragické. My na to nemáme, ale nikto by na to i tak nenahovoril, lebo som chlapec odchovaný na tvrdom tréningu a motivácii prirodzenou cestou. Nemá význam dať si niečo nedovolené, vyniknúť a potom utŕžiť hanbu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.