vstup do 1. FC Košice. Presnejšie, o vytlačenie majiteľa spoločnosti Košice Futbal, s. r. o., Gianniho Borriera z pozície, ktorá viedla k tomu, že v rukách podľa všetkého dobrodružne ladeného Taliana 1. FC rútil dolu strmým kopcom rýchlejšie, ako to bolo znesiteľné.
Telegraficky, čo sa udialo ďalej: nasledovali rokovania medzi Vladimírom Markovičom a Borrierom (dopadli nakoniec neúspešne), právny presun kompetencií do rúk spoločnosti Priatelia košického futbalu s. r. o., štart jarnej časti Mars superligy a...
Najnovšie šumy o tom, že Vladimír Markovič, iniciátor pohybu ozdravenia košického futbalu, vraj pri 1. FC končí. "Je to pravda. Mojim cieľom bolo zachrániť futbal v Košiciach a zobudiť všetkých ľudí, ktorí majú košický futbal radi, aby podali pomocnú ruku pri záchrane košického futbalu a zobrali ho z rúk tých, ktorí futbalu nepomáhali, ale ktorí ho chceli v Košiciach zlikvidovať. Myslím tým Borriera a spol.," hovorí Vladimír Markovič.
Jeho rozhodnutie nebolo náhodné a vyplývalo z istej konštelácie situácie. "Nakoľko sa situácia pomaly, ale iste začala stabilizovať a ľudia okolo futbalu, ako generálny riaditeľ pán Róbert Varga a športový riaditeľ Aurel Varga sú mladí a ambiciózni, majú radi futbal a urobia všetko pre to, aby futbal ostal v Košiciach," dodáva Vladimír Markovič, ktorého prioritným cieľom bolo rozhýbať pesimizmom a pasivitou domácich skupín umŕtvené vody košického futbalu, ako i športu vôbec.
"Mojou snahou od začiatku bolo všetko dať do poriadku tak, aby futbal v Košiciach mohol existovať a potom sa venovať aj tomu, ako dostať postupne do ligy z Košíc aj druhý futbalový klub, a to Lokomotívu. Samozrejme, že popri futbale urobím všetko preto, aby došlo k záchrane aj tých športových odvetví, ktoré boli v Košiciach v minulosti v ponímaní Košičanov tie športy o ktorých sa hovorilo a ktoré robili dobré meno Košiciam. Mám na mysli športy ako box, zápasenie, stolný tenis, kulturistiku, gymnastiku, badminton..."
Poďme na to najprv z právneho hľadiska. Ešte pred štartom jarnej časti boli konateľmi spoločnosti Priatelia košického futbalu, s. r. o., Vladimír Markovič a Róbert Varga, popri dvojici konateľov boli traja majitelia, už dvaja spomínaní konatelia a Aurel Varga. Momentálny stav? Konateľmi i majiteľmi spoločnosti je dvojica bratov Vargovcov, Vladimír Markovič sa svojich práv vzdal v ich prospech. So spoločnosťou Priatelia košického futbalu, s. r. o., už teda nemá nič spoločné.
"V žiadnom prípade sa však nevzdávam košického futbalu, toho, že ho budem aktívne sledovať, a keď bude potrebné, zasiahnuť. Chcem pomáhať i naďalej, a v konečnom dôsledku, ak by futbalový klub naberal zlý smer, som pripravený zasiahnuť tak, ako v prípade Borriero. Prosím všetkých, aby v tom nevideli nejakú senzáciu, ale chcem naďalej pracovať v tom, aby som dotiahol do Košíc aj druhý oddiel do ligy, ako aj dal priestor na to, aby mohli žiť i malé športy, ktoré patria ku Košiciam," znie istý druh apelu na tradičné kuvičie hlasy, ktoré sa v podobných situáciách zvyknú ozývať. Otázka, čo bude ďalej v 1. FC sa bude odvíjať na ihriskách i mimo nich. Čo však ďalej mieni v športovej rovine robiť Vladimír Markovič?
"Mojou osobnou snahou je a bude v spolupráci s bývalými športovcami vytvoriť vo vyšších územných celkoch odbor, ktorý by mal na starosti šport, alebo obrátiť sa na parlament a poslancov, aby na Slovensku, tak ako v iných krajinách, nehovorím, že v každej krajine Európy, bolo vytvorené ministerstvo športu, samostatné, nie kumulované so školstvom. Pretože tam, kde je to kumulované so školstvom, sa finančné prostriedky dávajú na školstvo, nie na šport. Chcem tým vysloviť môj názor...," neberie ho iným Vladimír Markovič. "Ale určite mi viac ľudia dajú za pravdu, že šport ako akékoľvek odvetvie nemôže byť založené na sponzorovaní súkromnými podnikateľmi, ale predovšetkým je to záležitosť štátu. Jednoducho povedané, súkromný podnikateľ nemôže suplovať štát. A aj výsledky na poslednej olympiáde hovoria o tom, že každý športovec potrebuje mať istotu v toku finančných prostriedkov na svoju činnosť a v žiadnom prípade nemôže byť závislý na tom, či sa podnikateľovi darí, alebo nie, pretože sínusoida, v ktorej sa podnikateľ nachádza, nemôže zabezpečiť kvalitnú prípravu toho - ktorého športovca. V Košiciach máme majstra sveta v kulturistike Jaroslava Horvátha, niekoľkonásobného majstra sveta Romana Voláka a práve pri týchto dvoch športovcoch chcem poukázať na to, že oni robia dobré meno nielen Košiciam, ale celej republike a nestačí, aby sa im len pred kamerami podali ruky a tým to skončilo. Je dôležité aj to, aby sa štát staral o tých športovcov, ktorí sú už v športovom dôchodku a riešil situáciu tak, aby si títo ľudia vedeli nájsť dôstojné miesto aj po skončení svojej aktívnej činnosti. Vieme, že niektorí športovci skončili svoj život, trebárs Kadlec, ktorý si siahol na život, pretože si nenašiel miesto v spoločnosti a nevedel, ako ďalej. Tieto moje názory sú samozrejme subjektívnymi, ale podľa toho, čo život priniesol, hovoria o tom, že majú opodstatnenie. Je zaujímavé, že sa nenájde 60 000 korún na vytvorenie športových tried pre deti, ktoré by sa venovali športu, ale na druhej strane sa nájde 500 - 600 000 Sk na to, aby sme vyliečili drogovo závislých ľudí. Keď ten športovec nebude mať odmalička zabezpečený rozvoj svojej športovej osobnosti a vždy bude závislý len na tom, či ho podnikateľ sponzoruje, alebo nie, nebude šport v našej republike napredovať..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
