aj SaS Košice. O súčasnej situácii vo firme sme sa porozprávali s jej majiteľom Miroslavom Soboľom.
Je podnikanie vašej spoločnosti založené na rovnakom princípe ako v spoločnostiach typu B.M.G. a Horizont? Aký je predmet a forma podnikania spoločnosti SaS?
- Vychádzať sa dá iba z dostupných informácií, ktoré nie sú úplné. Ťažko nám je niečo také porovnávať, môžeme iba hovoriť o činnosti našej firmy SaS SLOVENSKO. Aj keď nás médiá zaraďujú medzi takzvané "nebankové inštitúcie", my o sebe môžeme tvrdiť iba toľko, že podnikáme ako fyzická osoba na základe koncesnej listiny v oblasti záložníctva. Jednoducho povedané, prevádzkujeme sieť záložní na celom Slovensku.
Podľa našich informácií SaS uzatvárala so svojimi klientmi zmluvy o správe peňažných prostriedkov a na strane druhej zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov, ľudovo povedané, prijímala vklady klientov a poskytovala pôžičky. Môžete uviesť výšku úrokov ako pri správe tak aj pri poskytovaní peňažných prostriedkov?
- Vrátim sa k tomu, že SaS je vlastne Miroslav Soboľ ako fyzická osoba, teda ja som si zaobstarával finančné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť od tých ľudí, ktorí sú mi ochotní ich zveriť do správy. Umožňuje mi to Občiansky a Obchodný zákonník na základe uzavretia zmlúv, ktoré ste spomínali. S občanmi sa pritom dohodnem na presne stanovenej cene, teda poplatku, alebo aj výnosu a pre nich je to zase príležitosť mať svoje peniaze zhodnotené oveľa lepšie, ako napríklad v súčasnosti ponúkajú rôzne bankové ústavy. Opäť zdôrazním, že mi to žiadny zákon na Slovensku nezakazuje. Vy spomínate VKLADY a ja na to tvrdím, že ja žiadne vklady od ľudí neprijímam, ba ani nemôžem, lebo to mi zákon neumožňuje a ako súkromníkovi živnostníkovi mi to ani neprislúcha. Čo je vklad, to presne upravuje zákon o bankách, ktorý ja pri svojom podnikaní uplatniť nemôžem. Podobné je to aj pri poskytovaní PÔŽIČIEK. Miroslav Soboľ SaS SLOVENSKO ako podnikateľ neposkytuje ľuďom pôžičky, ale na základe živnostenského oprávnenia pre záložnú činnosť poskytuje žiadateľom finančné prostriedky za stanovený poplatok. Výška výnosov pri správe peňazí sa pohybuje od 11 do 16 percent čistého ročne pre našich klientov, požičiavanie peňazí v záložniach prináša výnosy z poplatkov od 26 do 38 percent. Tieto peniaze vstupujú do účtovníctva našej firmy a z nich zabezpečujeme nielen vyplácanie klientov, ktorí majú u nás finančné prostriedky uložené, ale aj celý chod firmy, teda režijné náklady a jej ďalší rozvoj.
Môžete špecifikovať zdroje príjmov spoločnosti SaS?
- Naše zdroje príjmov tvoria príjmy z poplatkov v záložniach, predaj zlata a iných šperkov, predaj spotrebného tovaru formou bazáru, výkup a predaj použitého nábytku.
Ako sú chránené peňažné prostriedky, ktoré Vám zverili vaši klienti? V tejto súvislosti ma zaujíma aj to, akým majetkom spoločnosť disponuje.
- Peňažné prostriedky, ktorými vo firme disponujeme, sú väčšinou v pohybe, to znamená, že sa cyklicky požičajú a zase vracajú. V čase, keď sú požičané, máme za ne v úschove kvalitný a primeraný záloh. Založené veci predstavujú najrôznejší sortiment spotrebného tovaru, ktorého predajnosť je vysoká, vo veľkej miere ide o zlato a šperky, orientujeme sa na osobné a nákladné automobily a aj nehnuteľnosti, na ktorých neviaznu žiadne ťarchy. Môžeme teda povedať, že v každom momente činnosti našej firmy disponujeme iným objemom majetku, ale tento majetok má vo finančnom vyjadrení dvojnásobne vyššiu hodnotu ako objem práve požičaných peňazí.
Koľkí vaši klienti, s ktorými ste podpísali zmluvu o správe peňažných prostriedkov, požiadali o predčasné vrátenie vkladov? Prosím uviesť aspoň percentuálne.
- Máme v spoločnosti svoj kredit a získali sme si dôveru. To sa prejavilo aj v tom, že celkový počet výpovedí zo strany klientov nepresiahol na vrchole pod vplyvom najväčšieho mediálneho tlaku 15 percent. Paradoxné je, že práve v tom čase máme najlepšie ukazovatele v sume požičaných peňazí, čiže dosahujeme v objeme najvyššie výnosy. A práve kvôli výnosom ľudia u nás mali svoje peniaze uložené. Dnes sa ukazuje, že viacerí už nad takýmto svojim krokom a jeho zmyslom rozmýšľajú a chceli by sa vrátiť k pôvodnému režimu. My im to, samozrejme, umožňujeme, vraciame ich zmluvy do pôvodného stavu. Počet takto uvažujúcich klientov je zo dňa na deň vyšší.
Prijala spoločnosť v tomto období nejaké mimoriadne opatrenia?
- Prijali sme celý komplex opatrení, ktorý na takomto priestore ani nie je možné podrobne rozobrať. Ľudia si mohli všimnúť najmä to, že sme posilnili naše ekonomické oddelenie, aby klienti boli vybavovaní čo najrýchlejšie. Zvýšili sme o 2 percentá ročné výnosy, pretože stav požičaných peňazí vo firme tento krok umožnil. V záujme vyššej stabilizácie finančných tokov ponúkli sme našim klientom aj možnosť uzavretia nového druhu termínovaných zmlúv, kde môžu dosiahnuť ešte vyšší výnos o 2 4 percentá.
Spôsobom podnikania vás ako fyzickej osoby v oblasti záložníctva sa zaoberal aj Najvyšší súd. K akým záverom dospel?
- Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel rozhodnutím jeden náš spor v auguste minulého roku. Naozaj išlo o podstatu podnikania SaS SLOVENSKO a tiež o to, či naše zmluvy sú alebo nie sú v súlade so zákonom. Sme naozaj radi, že tento spor dopadol jednoznačne v náš prospech. V rozhodnutí súdu sa uvádza, že Miroslav Soboľ SaS SLOVENSKO poskytuje finančné prostriedky v súlade so zákonmi platnými v SR a taktiež má právo získavať finančné prostriedky, citujem: "na zabezpečenie prevádzky záložní" na základe tých zmlúv o správe finančných prostriedkov, ktoré s klientmi uzatvára.
V súvislosti s udalosťami v spoločnostiach B.M.G., Horizont, AGW a Sporoinvest najmä z radov veriteľov týchto inštitúcií počuť hlasy, ktoré vinia vládu, že dostatočne legislatívne neošetrila pôsobenie takýchto inštitúcií. Aj v súvislosti s SaS sa hovorilo, že podnikajú využívajúc diery v legislatíve. Aký je váš názor na mieru zodpovednosti vlády, resp. štátu v týchto kauzách a na príslušnú legislatívu?
- Ja môžem hovoriť len a len za seba, to jest fyzickú osobu Miroslava Soboľa SaS SLOVENSKO, ktorá chcela robiť na Slovensku záložníctvo, a to sa jej aj podarilo. Keď sme s myšlienkou záložní po revolúcii na Slovensku začínali, nebola pre túto oblasť žiadna legislatíva. Platili zákony zo socializmu, mnohé z nich platia ešte aj dnes, a so záložňami, kde by si drobní ľudia požičiavali peniaze, sa v nich nepočítalo. Museli sme si svoju cestu prešliapať v legislatíve sami postupnou tvorbou a zmenami našich zmlúv, presviedčaním úradov, ktoré nechápali jednoduchú pravdu, že čo nie je zákonom zakázané, treba v demokratickej spoločnosti brať ako MOŽNÉ. Dospeli sme na tej ceste až k spomínanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo bolo pre nás naozaj veľké zadosťučinenie. Neporušujeme zákon, a to je pre mňa veľkou motiváciou aj pre budúcnosť, lebo tu chcem vždy žiť a pozerať sa ľuďom okolo seba do očí s čistým svedomím. Každý by si však mal siahnuť do svojho vlastného svedomia, či to, čo robí, alebo z čoho chce ťažiť pre seba výhody, je či nie je v súlade so zákonom. Keby sa tak naozaj dialo, bolo by iste menej takýchto káuz, ktoré ste vo svojej otázke spomínali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
