Symbol kríža
Podľa legendy našla drevo na kríž, na ktorom bol ukrižovaný Kristus, svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, po svojom obrátení sa na kresťanskú vieru. Prinútil ju k tomu sen jej syna, v ktorom zbadal na oblohe kríž s nápisom "In hoc signo vices" (Pod týmto znamením zvíťazíš). Kristov kríž bol vraj zhotovený zo štyroch druhov dreva - cédrového, ibiškového, olivového a palmového, čo malo byť symbolom štyroch svetových strán. Prví kresťania dobre vedeli, že latinský názov crux znamená nielen kríž, ale tiež šibenicu, mučiareň, mučenie, nešťastie a biedu. Trest ukrižovania, ktorý prevzali Rimania od "barbarských" Skýtov a Asýrčanov prostredníctvom Peržanov a Púnov, patril k trestom výnimočne krutým a ponižujúcim. Na kríži končili tí, ktorí si zaslúžili pohŕdanie. Cisár Nero dobre vedel, prečo nechával kresťanov ukrižovať.
Symbol kríža však nevznikol s kresťanstvom, je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania či Kréťania (v zrúcaninách v Knosse bol objavený mramorový kríž z 15. storočia pred Kristom) a jeho význam bol v rôznych kultúrach aj náboženstvách univerzálny. Bol spojený s problémom orientácie v kozme, v priestore medzi nebom a zemou a chápaním ako prepojenia božského (vertikálne rameno) a ľudského (horizontálne rameno) sveta. V starom Egypte sa kríž stal symbolom večnosti, ktorý bol kladený na čelo mŕtvych faraónov. Ale Kristove muky na kríži dali starému symbolu nový význam, pretože pozemská smrť božieho Syna spojila pevným putom človeka s nebesiami.
Kríž mal mnoho foriem. V tvare T symbolizoval u Izraelitov príchod Mesiáša a bol považovaný za ochranný talizman, rovnaký kríž s horným úchytom označoval v Egypte slnko alebo kľúč k božským znalostiam. Kríž sv. Ondreja v tvare X nachádzame na stredovekých minciach a náhrobných kameňoch. Grécky rovnoramenný kríž poznala už asýrska, fenická, egyptská, perzská a etruská kultúra, pre ktoré symbolizoval večnosť, minulý život a plodnosť. Klasický kresťanský kríž s dlhšou spodnou časťou, ktorá sa zakopávala do zeme, sa nazýva latinský.
Baránok
Keď zbadal Ján Krstiteľ Krista, zvolal: "Hľa, baránok Boží, ktorý zbiera hriechy sveta." Baránok Boží, čiže Agnus Dei je začiatkom modlitby pri omši, ale symbol baránka bol veľmi rozšírený už skôr v celej stredomorskej civilizácii, ovládanej po tisícročia pastiermi. Baránok zosobňuje triumf obnovy života a jeho víťazstvo nad smrťou. V hebrejskej tradícii symbolizovali obce či jahňatá Izraelitu ako člena "božieho stáda". Aj židovský Boh Jahve bol pastierom, ktorý bral jahňa do náručia. Pre Židov, kresťanov a dokonca aj moslimov bolo dôležité vykúpenie z hriechu, iba tak bolo možné dosiahnuť odpustenie a spásu - a práve v tejto úlohe vystupuje Kristus, ktorý zastupuje človeka. Biblický symbol baránka má ešte jeden rozmer, ktorým je boj so zlom, božská sila a moc.
Vajíčko
Ďalším zo symbolov Veľkej noci je vajíčko, čo má tiež dávnu tradíciu. Zvyk konzumovať ho v čase sviatkov jari k nám prišiel z Nemecka a zdá sa, že súvisí s veľký pôstom, pri ktorom sa nesmeli jesť ani vajcia, a ľudia preto nedočkavo čakali, až pôstny čas skončí. V spojení s ľudovou tradíciou vznikol zvyk zdobenia vajíčok, alebo zhotovovanie kraslíc sprevádzaný radom obradov a povier.
Od nepamäti symbolizovalo vajce zárodočný chaos, z ktorého vznikol svet, ale tiež životnú silu, narodenie, zmŕtvychvstanie, nesmrteľnosť, návrat jari a vďaka škrupinke i pocit bezpečia. Z vajíčka Lédy oplodnenej Diom v podobe labute sa predsa narodila krásna Helena, príčina trójskej vojny. V antických hroboch boli nájdené figúrky boha Dionýza s vajíčkom v dlani, čo bol symbol návratu k životu. Židia podávajú pečené vajce "betzab" pri veľkonočnej hostine, pretože im pripomína jarné obete v jeruzalemskej svätyni.
V niektorých ľudových tradíciách je vajíčko tiež nositeľom zlých síl. Aby sa človek vyhol nešťastiu, nesmie ho priniesť do domu po západe slnka a škrupinku je potrebné dokonalo rozdrviť a hodiť sliepkam, aby ju nezneužila nejaká nečistá sila.
Rozprávanie a príslovia o Kolumbovom vajci je v skutočnosti verzia starej španielskej ľudovej bájky o hlupákovi podobnom nášmu Hlúpemu Janovi, ktorý bol chytrejší než všetci mudrcovia. Trápili sa totiž problémom, či vajce môže byť múdrejšie než sliepka a čo bolo skôr - či ono, alebo tá, čo ho zniesla. "Vajce filozofov" bolo spájané s alchýmiou a vyfúknuté a naplnené šafranom malo byť veľmi účinnou ochranou pred epidémiami v stredoveku.
O vajíčku sa nám tiež často sníva a ide vraj o sny veštecké, ktoré sa väčšinou splnia. Rozbité vajce predpovedá neúspech a hádku či spor, smažené nezhody a celé a nepoškodené zvestuje dobrú správu.
Zajac
Ďalším z rozšírených symbolov Veľkej noci je zajačik. Nájdeme ho už v biblii medzi stvoreniami "maličkými na Zemi a múdrejšími nad mudrcov", kedy mali pravdepodobne symbolizovať chudobných, skromných a pokorných ľudí. Kresťanstvo sa k nemu aj napriek tomu stavalo s istým odstupom pre jeho údajnú nadmernú zmyselnosť a príslovečnú zajačiu plodnosť. Býval preto znázorňovaný ako biely zajac pri nohách Panny Márie, čo malo symbolizovať víťazstvo čistoty nad telesným pokušením. A to o sebe dávalo najviac vedieť práve na jar.
V mnohých náboženstvách a mytológiách bol zajac spájaný s Mesiacom, pretože vo dne spí a v noci vyráža na svoje cesty. Súvisel s lunárnym kultom a ako obyvateľ hôr tiež s Matkou Zemou, flórou, zázračnou živou vodou, tajomstvom smrti, pretože bol považovaný za spojenca bohyne Hekaté. Tá dokonca na seba mala brať jeho podobu a v takom prípade bolo možné zajaca zastreliť iba striebornou guľkou.
Pre Egypťanov bol zajac atribútom zmŕtvychvstania boha Osirisa, v antickom Grécku sprevádzal Afroditu a Erosa, symbolizoval tiež šťastie a jeho vyobrazenie na náhrobných kameňoch malo symbolizovať plynúci čas a krátkosť života. Za čias cisára Hadriána sa objavil na minciach a stal sa znakom hispánskej provincie a dnešného Španielska, kde sa Hadrián narodil.
Najväčší kult mu však pripisovali Aztéci, ktorí mali v kalendári aj Rok zajaca. Veľký zajac sa volal Menebuch a bol považovaný za mýtického predka a stvoriteľa. Pre severoamerické indiánske kmene bol zasa sprostredkovateľom medzi Manitouom a človekom. Keď boli Indiáni obrátení na katolícku vieru, stotožnili si Menebucha s Kristom.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
