domáca. Stromy jarabiny rastú na svahoch, v lesoch, v parkoch, záhradách a okolo ciest. Kvitnú v máji a júni. Plody šarlátovo červené jarabinky majú trpkú chuť, sú kyslé, ale mrazy ich zjemnia. Obsahujú kyselinu sorbínovú, parasorbínovú a jablčnú. Sú bohaté na uhľohydráty, sacharidy, pektíny, triesloviny, obsahujú mandľový olej a amygdalín. Používajú sa v ľudovom liečiteľstve ako močopudný prostriedok a proti hnačke. Drevo jarabiny je tuhé, tvrdé, ohybné, dá sa dobre moriť a leštiť. Používa sa na opracovanie na sústruhoch a zhotovujú sa z neho skrutky, kolesá a rôzne umelecké predmety. v minulosti sa z neho vyrábali člnky na tkanie plátna.
V ľudových poverách sa vetvičkou z jarabiny pri narodení šľahlo teliatko a gazda ho pomenoval menom. Vetvička musela byť čerstvá, odrezaná pri narodení teliatka pred východom slnka a predmetom z medi. Vetvička sa potom zavesila na dverách maštale a ovešala sa škrupinkami z vajíčok. Zvyk zvýrazňuje liečivé účinky a plodnosť jarabinky. Plody a šťavy jarabinky sa pridávali do kravského mlieka, čo priaznivo pôsobí na žalúdok a črevá.
Hovorí sa, že aký strom, takí sú aj ľudia, ktorí sa narodili od 1. do 10. apríla a od 4. do 13. októbra. Chcú vraj skrášľovať svet a snažia sa vytvárať medzi ľuďmi dobré vzťahy. Čím sú starší, tým sa o to viac snažia. Potrebujú vlastné uznanie, ale sa snažia pracovať na vlastnom zdokonaľovaní. Vždy sa niečím zapodievajú a nepoznajú prázdnotu ani nečinnosť. Často sa držia hesla: "Ak chceš zlepšiť seba, musíš zmeniť svet." Stáva sa, že niekedy dlho pracujú na vlastnom zdokonaľovaní, až sa odcudzia a ostanú osamelí. Aj napriek tomu vždy sa snažia žiť v harmónii s inými a podobnú harmóniu sa snažia udržiavať aj medzi ostatnými ľuďmi. Ak sa im to nedarí, začnú sa obviňovať za neúspech a bremeno zodpovednosti preberajú na seba, že je to prejav ich nedokonalosti. Ak sa im nedostáva dosť lásky, začnú pracovať ešte húževnatejšie na vlastnom zdokonaľovaní a ak sa im nepodarí nájsť cestu k ľuďom, uzatvárajú sa do seba. Podobne ako jarabina radi rozdávajú radosť a chuť do života. Ich osobné šťastné číslo je 16 a vzácne kamene všetky, ktoré spájajú rôzne povahy ľudí.
jarabinu si uctievali už starí Kelti a pojali ju do svojho stromového kalendára. Rozprávanie ukončím keltskou povesťou: Krásna Deidre zbadala čierneho havrana, ktorý pod stromom jarabiny pil krv, ktorá sfarbila sneh do červena. Svojím vnútorným okom zbadala muža svojich snov. Stál pred ňou nahý s dlhými čiernymi vlasmi, ako havran. Mal červenú tvár, bielu kožu, bez akýchkoľvek škvŕn. Po krátkom čase stretla Nooisa, jedného z troch synov Uisnecha. Bol silný, priamy a čestný. Vyzvala ho, aby ju uniesol. Poslúchol ju a onedlho sa stali mužom a ženou. Kráľ Ulsteru Conchabar mal právo na ktorúkoľvek ženu. Zatúžil aj po Deidre a dal ju zajať. Tá mu nevenovala ani len jediný pohľad. Prisahala, že nikdy nebude patriť súčasne dvom mužom a nasledovala Nooisa. Kráľ Conchobar dal Nooisu zavraždiť a Deidre si rozbila hlavu o stenu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
