skladateľ a producent, ktorého meno už pekných pár rokov participuje na najrôznejších zďaleka nie len slovenských projektoch. Minulý týždeň sa tento bystrický rodák prezentoval v sólovom koncerte v agentúre GeS, kde sme s ním prehodili pár slov.
Na očiach verejnosti sa objavuješ veľmi sporadicky. Sezónne spravíš koncert, alebo niečo vydáš a zase zmizneš do ústrania. Čo momentálne vlastne porábaš?
"Vždy niečo porábam. Prestal som verejne vystupovať, pretože som robil viacmenej štúdiové projekty, nejaké muzikály, ktoré by sa mali uvádzať ešte tento rok a čo je hlavné, zmenil som agentúru. Koncertujem stále, aj keď som jednou nohou stále v zahraničí. Prevažne v Čechách, ale i Rakúsku i Taliansku. Som teda dosť rozlietaný, ale už plánujem tráviť čas v Košiciach častejšie, mám tu rozrobených viacero vecí."
Prečo si sa rozhodol po dlhom čase hrať v Košiciach?
"Prehovorili ma (smiech). Nie, prehovárať ma nebolo treba. Jednoducho som si povedal, že je načase dať o sebe zase vedieť. Chcel som ľuďom prezentovať nejaké nové veci, ktoré mám. Ide o komorný koncert, sú tu prevažne moji priatelia a priaznivci, ale som si vedomý, že sa musím dostať naspäť i do priazne širokej verejnosti. Jednoducho skĺbiť nahrávanie a produkciu s koncertovaním."
Pôsobíš vo viacerých polohách. Čím sa cítiš byť viac - skladateľom, producentm alebo plnohodnotným interpretom?
"Poviem to takto. Strašne sa teším na to, že ideme robiť dva filharmonické projekty. Jedným bude filharmonická verzia svetových hitov ako Pink Floyd, Genesis či Richard Marx. Druhý album tiež nahrá orchester, pôjde čisto o slovenské veci a bude na ňom spolupracovať mnoho známych speváckych interpretov, ale zatiaľ ešte nebudem menovať. Rád by som už odbúral všetku tú manažérsku robotu okolo a konečne sa venoval len vlastnej tvorbe. Chcem už len hrať a komponovať. Nová agentúra mi toto naplno umožňuje."
Na koncerte si hral svoje i prevzaté, dobové skladby. Čo je tvojmu srdcu najbližšie?
"Hrávam starú muziku ako je Bach, Handel, Prokofiev či Musorgskij. Každé obdobie má svoje čaro. Také baroko je fascinujúce svojimi rozlietanými hlasmi, už ináč znie moderna. Ale medzi moje srdcovky patrí napríklad Bachov Brandeburgský koncert tretí, či Fúga D mol, jedno z jeho najťažších diel."
Máš bohatú hudobnú minulosť, na konte množstvo projektov, čo považuješ za svoj najväčší úspech?
"Myslím si, že za úspech sa dá označiť fakt, že mi zostal zdravý rozum a chuť robiť muziku. Vlastne, zle som sa vyjadril, ten kto robí na Slovensku muziku nemôže mať zdravý rozum. Ale v poslednom čase som dosť razantne zmenil svoj umelecký i súkromný život. K svojej spokojnosti sa mi napríklad podarilo schudnúť 24 kíl, ukľudnil som sa, odbúral stresy a nabral naspäť stratený optimizmus. A na ktoré konkrétne plody svojej práce som zvlášť hrdý? Veľa vecí sa podarilo. Rád si spomínam na časy, keď som hral s Paľom Hammelom v Prúdoch, či keď sme s košickou filharmóniou robili orchestrálnu verziu hudby skupiny Queen. Pamätám si na množstvo vydarených koncertov a spoluprácu s hromadou známych ľudí..."
Pretrvávajú priateľstvá v branži i po rokoch?
"Samozrejme a je veľmi zaujímavé sledovať ich vývoj. Istý kus cesty sme šli spolu, potom sa naše kroky rozišli. Priateľmi sme však zostali naďalej. Každý si robíme to svoje, s väčším či menším uspokojením, i keď ja osobne som večne nespokojný človek. Lebo, keby som bol spokojný, prestal by som robiť to čo robím. Chvalabobu v súčasnosti som v stave, keď ma hudba uživí a veľmi slušne."
Ako hodnotíš generáciu amatérskych muzikantov, ktorá nám rastie v Košiciach?
"Určite tu je generácia dobrých muzikantov. Osobne som ale prestal spolupracovať s týmito ľuďmi, pretože som sa dostal do štádia, že jednoducho niet s kým robiť. Všetkých som poznal a vyberal som si ich podľa toho, čo mi dávajú. S niekoľkými si už hudobne nemáme čo povedať. Teraz to už robím tak, že si ich prizývam podľa potreby. Určite budem v najbližších mesiacoch hrať i s nejakou živou kapelou. Ale keď sa mám vrátiť k mladým muzikantom, osobne som veľmi rád, že sa darí chlapcom z NoName. Tých poznám od detstva, Igor Timko mi ako dieťa sedával na kolenách, hrával som v kapele s ich otcom. To ma teší, už ma však netešia všetci tí závistlivci, tie malé slovenské dušičky, ktorých je tu neúrekom. Ich náplňou práce je závisť, pretože nič iné robiť nevie. Nevšímam si ich. Koniec koncov, každý robí to, na čo má."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
