južnej Brazílie (štát Mato Grosso do Sul): Stretávame sa s ňou v nadmorskej výške 200 - 6 000 m, často na brehoch vodných tokov, ale tiež v trávnatej pampe na tufoch. Po prvý krát popísal Steviu v roku 1887 paraguayský prírodovedec dr. Bertoni. Až v roku 1931 však francúzski chemici Brindell a Lavielle získali z listov tejto rastliny bielu kryštalickú látku - steviosid, so sladivosťou až 300-krát vyššou než sacharóza. V roku 1971 boli semená stevie dovezené z Brazílie do Japonska a začali sa postupne pestovať predovšetkým na ostrove Hokkaidó. O šesť rokov neskôr tam začali vyrábať extrakty zo stevie na obchodnej báze. V súčasnosti je rozhodujúcim svetovým producentom Japonsko, kde sa ročne zbiera niekoľko desiatok tisíc ton suchých listov a vyrába sa asi 3 000 ton sladidla. Stevia sa rozšírila aj do ostatných oblastí východnej a juhovýchodnej Ázie (Čína, Kórejská republika, Thajsko, Vietnam) Mimo uvedených krajín sa pestuje aj v USA (v Kalifornii), ale i v oblastiach mierneho pásma, napr. na Ukrajine a v Bulharsku. Dokonca ju skúšali pestovať aj v Nemecku.
Botanický popis: Je to viacročná bylina z čeľade hviezdicovitých, Stonka dosahuje výšku 0,3 1,8 metra a je dosť rozvetvená. Mladé rastliny majú stonky a listy chlpaté, neskôr je ochlpenie slabšie. Koreňový systém sa rozkladá nízko pod povrchom pôdy a je pomerne slabý. Je tiež jediným orgánom rastliny, ktorá obsahuje sladké látky. Listy sú svetlé až tmavozelené, 3 8 cm dlhé, úzko deltovité až vajcovité a v hornej časti vrúbkované. Úbory sú rozložené vo vrcholovej časti stonky aj vetví a tvorí ho 3 5 trúbkovitých kvetov. Tie sú obojpohlavné, drobné, biela až ružovkasté. Plod je drobná tmavohnedá nažka s padáčikom, ktorá sa ľahko prenáša vetrom.
Obsahové látky: Izolovaný kryštalický steviosid je diterpenický glykosid. Vo vode je rozpustný a na jazyku chutná príjemne sladko, vo väčšom množstve až horko. Pri neskorších analázach listov sa však izolovalo aj niekoľko ďalších glykosidov s rôznym stupňom sladivosti. Ide predovšetkým o rebaudiosid A, ktorý je l,3 1,5-krát sladší než steviosid, a rebaudiosidy B, C, D a E, ktorých sladivost je 20 120-krát vyšší než u sacharózy. Uvádza sa, že rebaudiosid A je nielen sladší, ale má tiež príjemnejšiu chuť.
Spôsoby použitia: Sladidlá na báze steviosidu sú zatiaľ povolené iba v Japonsku, kde sa používajú najmä na sladenie nealkoholických nápojov a do žuvačiek. V Bulharsku bol vyvinutý preparát Marumilon 50 s 50-krát vyššou sladivosťou, než má sacharóza, v Brazílii a Paraguayi sa používa steviosid na prisladzovanie jogurtov. V štádiu schvaľovania je aj v ďalších štátoch. Steviosid sa ukazuje ako možný prostriedok v boji proti zubnému kazu, pretože likviduje rad patogénnych baktérii ústnej mikroflóry.
Možnosti pestovania: Z hľadiska pestovania sa v našich klimatických podmienkach nevyskytujú žiadne problémy. Stevia je však vhodnou rastlinou aj pre drobných pestovateľov, pretože ju môžeme mať v kvetináči za oknom a listy pre vlastnú potrebu priebežne využívať.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
