Štrnásť pracovníkov MPZ neprejde do štátnej služby a skončí na dlažbe. Dozvedeli sa to iba pred niekoľkými dňami a odvtedy žijú vo veľkom strese. Aj keď apríl je predo dvermi, nikto ich dosiaľ oficiálne neinformoval o tom, čo s nimi bude. V červenej budove na Požiarnickej ulici sa preto vylievajú slzy i zlosť.
"Pracujem tu dvadsaťdva rokov. Naprv som bola zaradená ako požiarnik, teraz som požiarnik-spojár. Aj keď momentálne robím na dispečingu, vyskúšala som si aj prácu v teréne. Mám túto prácu rada a neviem si predstaviť ju stratiť. Som na nej existenčne závislá. Mám štyri dcéry, ktoré živím sama, pretože som rozvedená. Keďže budem mať čochvíľa päťdesiat rokov, kto ma kde zamestná? Tri roky pred dôchodkom," ťažká si Mária Svrčková.
Rovnako je na tom jej kolegyňa Katarína Biaková, ktorá pracuje na útvare rovnako dlho. Je takisto samoživiteľkou, stará sa o dve deti. Napriek tomu, že spĺňa kvalifikačné predpoklady, neráta sa s ňou.
"Ešte začiatom mesiaca sme nevedeli, čo bude s nami ďalej. Nikto nás o ničom neinformoval. Až pred niekoľkými dňami sa dávali na podpis rozhodnutia o vzniku služobného pomeru a štrnásti z nás nič nedostali. Som z toho hotová. V mojom prípade je to o to horšie, že sa neráta ani s manželom, ktorý je takisto požiarnikom. On, žiaľ, nespĺňa kvalifikačné predpoklady, ale ja maturitu mám a robím si základný kurz požiarnej ochrany. V závere mesiaca mám skladať skúšky... Napriek tomu prídeme obaja o prácu. Neviem, ako uživíme päťčlennú rodinu," hovorí nešťastná Anna Findoráková, ktorá medzi požiarnikmi pobudla takisto nejaký ten čas - dovedna osemnásť rokov.
V pondelok mali požiarnici odborovú schôdzu, ktorá sa niesla v mimoriadne búrlivom duchu. Osud štrnástich kolegov nenechal nikoho ľahostaným a pracovníci Mestského požiarneho zboru sa uzniesli na tom, že spolupracovníkom zaplatia právnika, aby im poradil čo a ako.
"Zriaďovateľom požiarneho zboru bol dlhé roky štát, až v roku 1991 sa v akejsi porevolučnej eufórii rozhodlo, že v Bratislave a Košiciach prejdú požiarné zbory pod mesto. Tak je tomu vo väčšine európskych krajín, avšak tu sme na to neboli pripravení. Keďže nenasledovali ďalšie legislatívne opatrenia, peňazí na činnosť mestských požiarnikov bolo z roka na rok menej, až napokon si mesto uvedomilo, že na našu prevádzku nemá dostatok zdrojov. Poslanci žiadali náš opätovný presun pod štát a keďže sa vlani pripravoval zákon o hasičskom zbore, zapracovali nás doň. Preto od prvého apríla prechádzame pod ministerstvo vnútra," vysvetlil nám veliteľ Mestského požiarneho zboru Košice Peter Kobezda. Podľa jeho slov predstavujú reálne náklady košických požiarnikov asi päťdesiat miliónov ročne a aj keď od mesta dostávali o čosi menej, mestský rozpočet sa tým rozhodne odbremení. Prechod pod ministerstvo však vyžaduje organizačné a personálne zmeny, ktoré sa medzi požiarnikmi stretli s veľkou nevôľou.
"Tabuľkovo by sme mali mať 158 zamestnacov, reálne v Mestskom požiarnom zbore pracuje o desať ľudí menej. V novej organizačnej štruktúre sa však ráta s menším počtom zamestnacov a preto štrnásť kolegov nedostalo na podpis pracovné dekrétky. Dôvody sú dvojaké - buď nespĺňali kvalifikačné predpoklady, alebo pre nich neboli vytvorené pracovné miesta. Konkrétne ide o sedem hasičov, ktorí nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie, ďalej päť žien z nášho operačného strediska, pokladníčku a pracovníčku strojnej služby," vymenúva P. Kobezda.
Aj keď ale do apríla chýba už iba niekoľko dní, podľa jeho slov nedostal ešte nik z mestských požiarnikov od mesta výpoveď. Dôvod na nespokojnosť majú predovšetkým tí štrnásti, s ktorými sa neráta. Ak by totiž mala byť dodržaná litera zákona, už v januári im mala začať plynúť výpovedná lehota, pričom po troch mesiacoh mali dostať odstupné vo výške dvoch platov. Ukrivdené sa cítia predovšetkým pracovníčky operačného strediska. Aj keď spĺňajú kvalifikačné predpoklady, operačnými dôstojníkmi novovzniknutého okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru sa nestanú. Dôvodom má byť skutočnosť, že nosia sukne. Aspoň tak to tvrdia dispečérky a veliteľ ich slová potvrdzuje.
"Krajský i celoslovenskí šéf hasičov sa opakovane vyjadrili, že ženy operačnými dôstojníkmi jednoducho nebudú. Je to jednoznačne diskriminácia žien, ale čo môžme robiť. Rozhodli o nás bez nás. Dosadili svojich ľudí," ťažkajú si spojárky, ktoré sa ani nemôžu stať požiarníčkami vo výkone služby, pretože ženy podľa interného nariadenia nemôžu používať pri práci dýchacie prístroje. A bez tých častokrát hasiť nemožno. Do štátnej služby v hasičskom zbore je teda pre ne cesta zarúbaná a ani vo verejnej službe, v rámci ktorej by sa mala umiestniť terajšia sekretárka a skladníčka, pre ne niet miesta. Aj keď o ďalších dvoch pracovných pozíciach sa vraj ešte uvažuje, zatiaľ nie je nič isté.
"Mrzí nás, že bolo rozhodnuté bez akýchkoľvek jednaní s našimi pracovníkmi, dokonca sa pri obsadzovaní miest úplne obišli i odbory. Je nám našich kolegov ľúto a budeme za nich bojovať. Spracovali sme už naše požiadavky pre mesto na ich odškodnenie a čakáme, aký bude výsledok," poznamenal Kobezda.
Pri našej návšteve u mestských požiarnikov sa zosypala spŕška kritiky na hlavu vedúceho odboru požiarnej ochrany Krajského úradu Košice Jána Barillu, ktorý rozhodoval o personálnych otázkach. Požiadali sme ho preto o vyjadrenie.
"Ministrom vnútra som bol vymenovaný do funkcie riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru a z toho mi vyplynula i kompetencia vydávať rozhodnutia o zaradení príslušníkov na jednotlivé funkčné miesta vrámci zboru. Systemizácia stavov bola schválená vládou ešte vlani a na jej základe sa spracovala organizačná štruktúra krajských riaditeľstiev. Nuž a na každú vzniknutú funkciu sú stanovené kvalifikačné požiadavky - potrebné vzdelanie, odborná spôsobilosť a odborná prax. Bohužiaľ, počet okienok, čo sme dostali, je nižší, ako počet funkčných miest, ktoré sa z úrovne Košíc delimitujú do vziknutého okresného riaditeľstva. Okrem 146-tich pracovníkov mestského požiarneho zboru je to i 22 pracovníkov odborov požiarnej ochrany okresných úradov, teda celkovo 170 ľudí. K dispozícii ale máme ale iba 146 funkčných miest. Takže okrem časti zamestnancov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie, nemôžu prejsť do novovznikutého Hasičského a záchranného zboru i niektorí ďalší. Jednoducho sme museli urobiť výber, nešlo o žiadnu diskrimináciu žien," tvrdí plukovník Požiarnej ochrany JUDr. Ján Barilla.
Ako ale vysvetľuje, pokiaľ sa pracovníci odoboru požiarnej ochrany okresných úradov nestanú príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, budú podľa zákona jeho zamestnancami. Teda prejdú do verejnej služby a aj keď sa s časťou z nich budú musieť v priebehu šiestich mesiacov rozlúčiť, neobídu až tak zle. Začne im totiž plynúť trojmesačná výpovedná lehota a potom dostanú odstupné vo výške piatich platov. Pracovníci Mestského požiarneho zboru ale takto zákonom chránení nie sú. Zamestnancami Hasičského a záchranného zboru sa nestávajú a vysporiadať sa s nimi musí mesto. Aspoň tak má znieť podľa J. Barillu výklad zákona, o ktorý požiadal košický magistrát parlament. Magistrát však posledné slovo ešte nepovedal.
"Rozhovory so zástupcami Minsiterstva vnútra SR o riešení zložitej problematiky presunu kompetencií týkajúcich sa Mestského požiarneho zboru stále trvajú. Nie sú uzavereté a pokračovať budú aj v najbližších dňoch. Mesto Košice preto zatiaľ nemôže dať k záležitosti jednoznačné stanovisko," informovala nás hovorkyňa magistrátu Zuzana Bobríková.
Požiarnici, s ktorými sa v Hasičskom a záchrannom zbore neráta, teda ostávajú v neistote. "Vžite sa do našej kože," hovoria.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
