veľkú rodinu. Ja sám som zo šiestich detí a manželka z piatich. Preto je všetko u nás podriadené deťom. Výchova takéhoto počtu detí je veľmi ťažká, ale zároveň je to aj veľké dobrodružstvo."

Zaujímavé sú pri takýchto početných famíliach i formy trávenia dovoleniek. Tí, čo majú "len" dve deti vedia, čo to je za starosti s cestovaním a preto nás zaujímalo, ako to zvládajú Dečovci: "Do jedného auta sa ťažko pomestíme a preto väčšinou dovolenky trávime na Slovensku, najčastejšie na horách. Pre deti je to veľmi zaujímavé, lebo je to pre nich podnetné. Ale pred štyrmi rokmi sme boli celá rodina autom pri mori v Chorvátsku na Makarskej riviere. Je pravdou, že ešte najmladší potomok nebol na svete, ale napriek tomu vyzeralo naše auto ako sendvič. Bolo úplne napratané vecami. Išli sme dobrá partia zložená zo siedmich rodín a tí nechápali ako sme sa dokázali zbaliť. Voľné víkendy trávime na záhrade, ktorá patrí našim príbuzným."

Koníčky J. Deča sú úzko späté s prírodou. Je vášnivým horolezcom, ale blízka mu je aj kultúra. "K prírode majú dobrý vzťah aj deti. Najstarší synovia sa dali na rybárčenie. Manželka je zase kultúrne a umelecky založená. Krásne spieva a zoznámili sme sa práve v istom speváckom súbore. Ale ja som v ňom spieval skôr nejakým nedopatrením. Ako sa hovorí, prišiel som k nej ako slepé kura k zrnu, ale vôbec neľutujem, naopak. Taktiež závodne tancovala latinsko-americké tance. Ani v tomto sa jej nemôžem rovnať. Na parkete ma ako tanečného partnera trpí."

Láska k hudbe ho však neopustila. Spolu s manželkou si vždy radi vychutnajú dobrú muziku. "Nemám rád len tú z najhlučnejšími prejavmi. Obľubujem klasiku, ale v podstate si viem vybrať z každého žánru, čosi čo sa mi páči a čo je melodické."

Nielen duchovnom je človek živý. Podľa slov J. Deču, zje všetko čo mu položia na tanier. "V strave nie som absolútne prieberčivý. Keďže som vyrastal v skromných podmienkach, nemal som nárok povedať, že mi niečo nechutí. Lebo by ma určite to jedlo počkalo na večeru, alebo neskôr. Pre mňa je jedlo pragmatickou záležitosťou. Už keď som bol študent, považoval som varenie za stratu času. Skôr vajíčko vypijem, ako ho uvarím." Ako sa nám však priznal, v súčasnosti sa mu predsa len chute trošku vyhranili. Zvlášť si pochutí na klasických pirohách, ale je aj mäsovým a zeleninovým typom. "Čo však musím mať sú polievky. Keď som na dlhšej služobnej ceste, práve domáce polievky mi nesmierne chýbajú."

Na záver sa nám Ján Dečo zdôveril aj s najbližšími plánmi. "Bývame v štvorizbovom byte, ale ten je nám už tesný. Preto uvažujeme riešiť svoju bytovú otázku. Zatiaľ nám ale dva pokusy nevyšli. Skúšame to však ďalej."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.