ja, urobí "predtermíny", a potom mesiac nevie, čo by robil. Ja som si poradil. Cestovanie je mojím hobby, teda som si ako vždy obul túlavé topánky a hor sa do sveta, lepšie povedané do Európy. Tentokrát som si vzal na mušku Švajčiarsko.
Bohatá zem!
Túto krajinu som už kedysi navštívil, a tak som vedel, že je veľmi drahá. Istotne by som ju neodporúčal ako dovolenkovú destináciu priemernej slovenskej rodine. Denné náklady na pobyt pre jednu osobu sú podľa mojich skúseností aspoň 3000 Sk, z čoho väčšiu časť zaplatíte za hotel. Kým som bol ešte na Slovensku, radšej som sa dal ostrihať, pretože vo Švajčiarsku zaplatíte za jedno pánske ostrihanie najmenej 20 Frankov. V prepočte je to okolo 560 Sk. V cenách Švajčiarsko Slovensku podobné nie je, v platoch tobôž nie. Snáď prírodnými krásami. Ale čo si budeme klamať, švajčiarske Alpy sú vyššie a krajšie. Tento rozdiel je spôsobený tamojšou vysokou životnou úrovňou. Priemerný plat je okolo 5000 Frankov, čo vynásobte 28 a máte to v korunách. Vo švajčiarskych bankách, z ktorých najväčšia má majetok 550 miliárd amerických dolárov, je uložených sedem miliárd ilegálnych dolárov a 39 miliónov dolárov leží len na mŕtvych kontách.
Sen prisťahovalcov
Vďaka silnej ekonomike a neutralite sa Švajčiarsko už dávno stalo cieľom emigrantov z celého sveta. Napriek referendu z roku 1994, ktoré sprísnilo azylový zákon, žije dnes vo Švajčiarsku 21 percent cudzincov. Väčšinou sú to Taliani, Turci, Juhoslovania, kosovskí Albánci, Španieli, ale aj Thajci, Indovia či Tibeťania. K moslimskému vierovyznaniu sa hlásia dve percentá obyvateľstva. Úradnými jazykmi vo Švajčiarsku sú nemčina, francúzština, taliančina a starý jazyk pochádzajúci z latinčiny rétorománčina. Štvorjazyčne sa píše text na bankovkách, návody na použitie na výrobkoch a všetky iné nápisy. Pôvodní Švajčiari sú k prisťahovalcom veľmi tolerantní a považujú ich za neodmysliteľnú súčasť svojej krajiny.
Na všetko je pravidlo
Hlavné mesto Švajčiarska Bern, ktoré vyzerá ako polostrov na vode, má len 125 000 obyvateľov. Veľkosťou ho predstihuje 330 - tisícový Zürich. V takýchto veľkých mestách máte všetko uľahčené. Noviny si kúpite z automatu, ak napríklad chcete niečo kopírovať, do kopírky hodíte drobné, za benzín na pumpe takisto zaplatíte automatu. A narkomani si ihly kupujú ako inak z automatov. Platí sa za všetko. Na bicykel si každý rok Švajčiari kupujú niečo ako diaľničnú nálepku, aby ho mohli používať. Ak chcete vyhodiť odpad, na vrece musíte nalepiť nálepku, za ktorú ste zaplatili. V každom meste sú talianske štvrte. Všetky pizzerie a väčšinu mäsiarstiev vlastnia Taliani. V uliciach bežne stretnete vojakov alebo vojačky v maskáčoch a plnej poľnej, samozrejme so samopalom na pleci. Vo Švajčiarsku je 400 000 mužov, ktorí sa v prípade vojnového nebezpečenstva zmobilizujú do jednej hodiny.
Nik nezamyká ani svoj dom ani obchodík
Švajčiarske dediny sú iné ako u nás. Domy stavajú takmer celé z dreva a často bývajú roztrúsené aj vo výške dvetisíc metrov či viac. Každý dom musí mať okrem pivnice protiatómový kryt. Ľudia sú veľmi pohostinní. Chovajú kone, kravy, ovce a je to aj cítiť vo vzduchu. Mnohí vyrábajú syr. Na uliciach sa hráva veľa detí, na čo upozorňuje šoférov veľa značiek. V nemecky hovoriacej časti Švajčiarska sa ľudia každému zdravia pozdravom "Grüezi". Tu nik nezamyká svoj dom, ani obchodíky a krčmičky.
K obchodu s marihuanou sa dostanete ľahšie ako k internet café
V oblastiach okolo Álp dosahujú blízke končiare 2500-3500 metrov. Z nich sa naskytá nádherný výhľad na dediny na okolí. Do veľkých výšok vás vyvezú lanovky a tiež horské vlaky. Mnoho ľudí tam chodí liezť a robiť paraglajding. V údoliach stojí mnoho zrúcanín hradov a zámkov, tam sú tiež vinárske oblasti. V meste Schaffhausen môžete navštíviť vodopády Rainfall staré 16000 rokov. Pre turistov sú pripravené stánky so suvenírmi, kde kúpite samozrejme ementál či švajčiarske hodinky. Počas svojej cesty som navštívil nemeckú a francúzsku časť Švajčiarska. V meste Biene som sa dostal do továrne na hodinky značky Rolex. Bola tam štvrť, kde v obchodoch voľne predávali marihuanu. Dalo sa k nej dostať ľahšie ako k internetu. Napokon sa mi podarilo nájsť jedno internet café, kde hodina stála 300 Sk. Musím povedať, že centrum má každé švajčiarske mesto pekné, starobylé. Je tam, čo obdivovať.
Autor: Tomáš KICERA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
