Minulý víkend navštívil Košice Jožo Poláček alias Jopo.
Prišiel si obzrieť miesto činu aprílového castingu na moderátorov DEKY. Odchytili sme ho a položili mu pár otázok.
Aké predpoklady musia mať adepti na post moderátora?
"Predpoklady sú rôzne. Hlavne si budeme všímať ako sa orientujú v hudbe, mali by vedieť slušne po anglicky, mali by mať nejakú charizmu, vyžarovanie, mali by byť uvoľnení, mladí, veselí, dobre vyzerajúci, mali by byť fotogenickí a samozrejme vzdelaní, pretože sa mi nechce pracovať s nejakými hlupákmi. Čo sa týka veku, od sedemnásť do dvadsaťštyri rokov. Dôležité je vedieť zvládať psychickú záťaž, pretože tá záťaž je tam enormná."
Čo vás viedlo k rozhodnutiu vymeniť terajšiu moderátorku?
"V skutočnosti terajšia moderátorka je tam dočasne, prišla, pretože je bývalou moderátorkou. V podstate musela odísť, dokonca tam mala byť len pár mesiacov. Keďže celý casting je dlhodobý proces, ostane ešte pár týždňov. Odchádza, pretože nikdy nemala ambície to moderovať dlhodobo. Bol to určitý záskok, ktorý sme na nejaký čas potrebovali."
Ako si sa ty dostal k moderovaniu? Mal si nejaký vzor?
"Mal som veľmi veľa vzorov: žena, ulica, muž, môj oco, dedko a babka, ktoré nemali vzťah k moderovaniu. Ja ani nie som moderátor."
Čo ťa inšpirovalo pri tvorbe scénárov pre DEKU a West Extra dávku?
"Momentálne ma neinšpiruje nič, preto už tie scénáre nerobím. Kedysi, keď som to robil ja, išlo v podstate o normálne veci, ktoré sa dejú v živote, na ulici. Som človek senzitívny, všímam si svoje okolie, normálny každodenný život. Stalo sa mi, že som sa napríklad zadíval na autíčka na vysielačku a niečo ma napadlo. Inokedy človek dostane dobré nápady, keď si vypije."
Pripravoval si sa špeciálne na Extra Dávky? Ktorá z nich sa ti najviac páčila?
"Nie, špeciálne som sa na ne nepripravoval. Nevyžadovalo to odo mňa fyzickú kondíciu. Inak ale pravidelne športujem. Som celkom zdatný jedinec už od mladšieho veku. Nemám problémy loziť, behať, skákať, plávať. Som normálne športový typ. A najlepšia Extra vec bola tá tretia, ktorú sme robili na horských bicykloch a bola nakrúcaná na Štúrovských vodopádoch a jazere, na Liptove. S tou som bol spokojný."
Nedávno si sa vrátil z Ameriky, chystáš sa ešte odcestovať?
"Rád by som išiel na veľa miest, ale vymyslel som si veľa práce. Tento rok budem určite na Slovensku, možno s nejakými dovolenkami, ale nič vážnejšie. Budúci rok takisto, a keď zarobím dosť peňazí, tak o tie dva roky by som chcel niekam odísť na rok. Asi do Južnej Ameriky alebo do Ázie."
Prečo si sa rozhodol pre cestu do zahraničia a práve pre Ameriku?
"Ja som len vedel, že sa mi už nechce byť na Slovensku, nechcelo sa mi moderovať. Mal som pocit, že som tam dlho, a že si potrebujem od toho všetkého oddýchnuť, že už nemám čo povedať. Zbalil som sa, urobil som si prázdniny. Robil som takmer päť rokov v kuse. Stále som kmital, behal, niečo sa vyrábalo, vymýšľalo. Spravil som si teda rok prázdnin. Najskôr som išiel do Španielska, potom do Ameriky, do Anglicka. Ameriku som si vybral preto, že Anglicko bolo veľmi blízko, a keby som tam ostal, určite by som každý mesiac lietal domov. V Amerike by som mal pokoj. V New Yorku som bol už päť, šesťkrát a toto mesto mám rád, vyhovuje mi. Išiel som sa tam stratiť."
Čo na teba v Amerike spravilo najväčší dojem, ako si vychádzal s ľuďmi, ktorí tam žijú? Je pre teba Amerika viac inšpirujúca alebo zaujímavejšia ako krajiny Európy?
"Začnem od konca. Inšpirácie sú vlastne všade. Všade na svete žijú ľudia, každý má svoj príbeh. Nedokážem povedať, či je lepšia Európa alebo Amerika, mne je to jedno. Dokážem byť šťastný kdekoľvek. Tu, v Ázii, jednoducho všade. Amerika má svoje špecifiká. Je iná ako Európa, v globále je to opäť len jedna z civilizácií, a to anglo-americká, západná, takže v podstate nie je podľa mňa až tak odlišná od Európy. Viac ma však inšpirujú krajiny, kde životný pocit, rytmus je iný. Obrovský dojem na mňa spravila Afrika, konkrétne Zimbabwe, Zambia alebo Kuba."
Pozoroval si rozdiely v správaní ľudí?
"Čo sa týka ľudí, sú v podstate všade rovnakí. So svojimi radosťami a starosťami. Tu poznám mnoho ľudí a ešte viac ich asi pozná mňa. Tí, ktorí ma poznajú dlho, úzky kruh, to je v pohode, no a tí, ktorí ma poznajú krátko sa na mňa pozerajú možno trochu skreslene. Vzniká tak akýsi stres z pozornosti, ktorú mi ľudia venujú a nie je to prirodzené. V Amerike som bol s úplne obyčajnými ľuďmi. Overil som si, že dokážem komunikovať s každým, že dokážem žiť, medzi chudákmi i medzi boháčmi. Ponoril som sa do úplne obyčajného života, chodil som do školy, s kámošmi do budhistického chrámu. Býval som u jednej staršej židovky, žil som medzi rôznymi ľuďmi. Chodil som na rôzne koncerty, na ktoré by som u nás v živote nemohol ísť. Môj najobľúbenejší klub bol CBGB's, najstarší punkový klub v Amerike, jeden z najlegendárnejších punkových klubov na svete. Vznikla tam punková americká muzika, začali v ňom Blondie, Patti Smith. Je to špinavá, zapľuvaná diera, dole na Manhattane. Na Manhattne žije obrovská masa ľudí, je tam rachot, premávka. Ľudia majú zhon a stres. Asi desať miliónov ich denne kmitá a behá v tejto štvrti a fungujú medzi sebou veľmi dobre. Jednak sa cítiš bezpečne, no samozrejme pokiaľ nelozíš do nejakého ghetta. Hocikto je ochotný ti pomôcť a na druhej strane sa do teba nikto nestará."
A ako si na tom s holkami? Našiel si už nejakú ženu svojho života?
"S holkami to je momentálne veľmi zlé, nemám čas. Ale ja si ho nájdem. Som v podstate bez frajerky, voľný, bez záväzkov. Ženu svojho života som nestretol, teda jedna by tu možno aj bola, mal som pocit, že to je ona. Neviem, hlavne býva dosť ďaleko a vzťahy na diaľku nie sú mojou špecialitou. No a ona je dokonca mimo európska, čo je úplne v kýbli. Čakám, čo má v živote prísť. Uvidíme, ja sa nechám prekvapiť životom. Dúfam, že nejaká príde."
Čo plánuješ v budúcnosti?
"V prvom rade, do konca mája musíme spojazdniť DEKU v novom štýle, s novým šatom. To je práca, ktorá mi teraz zaberá každý deň. Od septembra by mala začať nová relácia, ktorú producentsky pripravujem. V apríli sa rozhodne, či pôjde na obraz. Ak bude rozhodnutie kladné, mám robotu na celé leto. Okrem toho chceme vydať s mojimi kamarátmi výberovku s tanečnou hudbou od hip-hopu až po techno. Bude to platňa, ktorú budú produkovať zaujímaví slovenskí DJ's undergrandovejšieho štýlu. Týchto DJ's budem v rámci castingov prezentovať v mestách na celom Slovensku na casting parties. Potom by som si chcel dať dovolenku niekedy v októbri. A ešte v novembri ideme do Španielska na MTV Europe Music Awards."
Niečo osobnejšie?
"V dlhodobom výhľade - nájsť si ženu svojho života, mať šesť detí, chovať kone a kozy, chytať ryby, mať svoju záhradku a pestovať si tam všelijaké zeleniny. Vieš, mal som rok prázdnin, čo bolo úplne super, bomba, teraz na dva roky robotu, aby som mohol mať zase rok prázdnin. Potom možno pôjdem do kláštora..."
A ako stráviš veľkú noc?
"O tom som nerozmýšľal, minulý rok som bol v NY a tento je to vlastne pred castingami, takže ju asi strávim doma, s rodinou, so psom a budem písať námety. Predtým som mal málo času na písanie, budem teda aj za počítačom a chodiť sa venčiť so psom."
Autor: Ľuba Čurpeková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
