mysli nedeľné umývanie auta, občasnú pomoc s nosením ťažkých nákupov, drobné domáce opravy, či polhodinu trvajúce vynášanie smetí. Zväčša ide o činnosti, ktoré je potrebné vykonať len z času na čas. Všetko "ostatné" ostáva na ženách. Množstvo mužov argumentuje tým, že ide o bežné domáce práce, ktoré ženy zvládnu aj samy. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie ich "slepej viery" v ženskú nevyčerpateľnosť by sme našli v nedostatku ich vlastných skúsenosti. Sami to nikdy nerobili, preto netušia, koľko fyzickej sily si vyžaduje "obyčajné" umytie okien, každodenné vláčenie ťažkých tašiek s nákupmi, rutinné pranie, žehlenie, upratovanie, varenie a potom znovu pranie, žehlenie, upratovanie a varenie a vláčenie sa z ďalších nákupov... Pri tom všetkom, čo sa považuje za samozrejmú povinnosť väčšiny ľudských bytostí, ktoré sa narodili s diagnózou "žena", je nevysvetliteľné, prečo disponujú väčšou fyzickou silou muži. Raz za čas (našťastie pre všetky gazdinky) musia privoňať k domácim prácam aj chlapské ruky. V takom prípade sa zavŕšené dielo končí slovami: "Umyl som Ti riad... Vyniesol som Ti smeti... Navaril som Ti večeru..." Slovíčko "Ti" je pritom nosným pilierom tohto oznamu (alebo skôr výčitky). Podľa hesla "nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie" si za to môžu ženy samy. Prečo nevysvetliť hlavám rodín, že pomáhať môžu niekomu cudziemu, zatiaľ čo upratovanie alebo varenie v spoločnej domácnosti sa ich netýka o nič menej ako ostatných členov rodiny? Žiaľ, životná úroveň v našej krajine je ešte stále príliš nízka na to, aby ženy mohli ostať doma a na plný úväzok sa venovať rodine a domácnosti. Musia chodiť do práce rovnako ako muži, čo ich, samozrejme, neospravedlňuje pred domácimi povinnosťami. A tak sa celý týždeň idú zodrať z kože, aby cez víkend okrem tancovania za šporákom stihli navštíviť aspoň rodičov, kým chlap si zájde s kamarátmi na futbal. Po nejakom čase sa z tmy každodennej rutiny vynorí otázka "čo si na nej pred svadbou videl?"( veď je stále nervózna, unavená a neupravená...) Možno sú na vine tony navláčených nákupov, vyžehleného prádla, umytého riadu, alebo chýbajúca dovolenka (obmedzujúca sa na týždňový liečebný pobyt raz za desať rokov). Za tento stav nemožno viniť iba mužov, možno by občas radi pomohli, ibaže v mnohých ohľadoch sú absolútnymi amatérmi, od ktorých nemožno čakať na prvýkrát zázraky. Namiesto toho, aby boli okamžite po zbabranej premiére vystavení kritike, potrebujú povzbudiť, aby uverili, že sa to nabudúce podarí lepšie. Lebo inak to "nabudúce" vôbec nebude a ženy budú zo dňa deň nervóznejšie, unavenejšie a menej príťažlivé.
Lucia Gallíková
Autor: Musíme si "pomáhať"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
