1938
Najťažšia situácia po odtrhnutí juhu bývalého okresu Rožňava nastala v štítnicko-slavošovskej oblasti. V archívnom fonde Okresný úrad v Dobšinej, 1938 1945 (škatuľa č. 1, sign. č. 4/1938 prez.) sa nám dochovalo memorandum 17 obcí, ležiacich v tejto oblasti, adresované slovenskej vláde. K týmto obciam sa pridalo aj Kobeliarovo. Prepis uvádzam v plnom znení, bez úpravy na dnešný pravopisný úzus.
MEMORANDUM
"V mene obcí: Rekeňa, Rožňavské Bystré, Genč, Štítnik, Rozložná, Gočaltovo, Ochtiná, Rochovce, Slavošovce, Čierna Lehota, Roštár, Gecelovce, Petrmánovce, Malá Slavoška, Markuška, Hanková, Brdárka a Kobeliarovo dovolujú si podpísaní zástupcovia predostrieť slovenskej vláde tento pamätný spis: Vymenované obce, ležiace v údoliach južných svahov gemerského krídla Slovenského Krušnohoria, zostaly po stanovení nových hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom bez akéhokoľvek spojenia s ostatnými oblasťami Slovenska, celkom osamotené a samy na seba odkázané. Železničným uzlom celého kraja býval Plešivec, odkial sa rozbiehaly miestne železničné spojky, zabezpečujúce k severu zabiehajúcim dolinám a to rožňavskej, štítnickej a jelšavskej hospodárský a priemyselný život. Novými hranicami boly tieto železničné spojky vo všetkých spomenutých troch dolinách preťaté a to v prvej niečo nad Rožňavou, v druhej nad Kunovou Teplicou a v tretej nad Jelšavou, takže v dolinách zostávajú len zbytky miestnych tratí, ktoré jednak nemajú spojenia medzi sebou, jednak nemajú spojenia so železničnou sieťou v nových hraniciach Slovenska. Zatiaľ však, čo zbytok doliny rožňavskej má krásne a dokladne vybudovanú automobilovú cestu cez Dobšinú až ku železničnej prípojke na košicko bohumínsku trať a práve tak aj zbytok jelšavskej doliny má dobré silničné spojenie cez Muráň na železničnú prípojku Tisovec, zostáva štítnická dolina, rozdelená na vetev ochtinskú, roštársku a genčskú aj bez jakéhokoľvek spojenia silničného, pretože jedine tri cesty, vedúce z štítnickej doliny sú spojené priamo s mestami: Rožňava, Plešivec a Jelšava, ktoré ležia v odstúpenom území. Žiadna iná, vozidlom sjazdná cesta, spojujúca tento úsek slovenskej zeme priamo s ostatným Slovenskom tu nejestvuje. Obyvateľstvo vymenovaných 18 čisto slovenských obcí, uvedomujúc si toto kritické postavenie a nemajúc istoty, že mu s okamžitou platnosťou bude aspoň pre najbližšú budúcnosť zaručené cez zabraté územie maďarské celkom slobodné a neobmedzené spojenie tak, aby si mohlo všetky svoje životné potreby v nezkrátenej miere zadovážať, očakáva s velikými a pomerne chudobnými zemedelcami a celkom nemajetnými robotníkmi, ktorí zabraním rožňavských baní a zastavením práce vo veľkej slavošovskej papierni ztrácajú zamestnanie a možnosť zárobku, prepadáva nejeden beznádeji, hraničiacej so zúfalstvom, ktoré jedine činí náš ľud schopným toho, aby sám sa domáhal pripojenia k Maďarsku, podliehajúc tak rozvratnej nepriateľskej propagande."
Pavol Tišliar, Dobšiná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
