hráčov v belasom, tí stáli, ruky vbok, krútiace hlavy.... To už muž v žltom drese s číslom 12, s charakteristickým "účesom", brankár domácich Jiří Kobr upaľoval cez postrannú čiaru k jadru domáceho fanúšikovského tábora, fanúšikovia bežali oproti, jeden dokonca zvalcoval reklamu v ceste. Tak sa hádam nebude oslavovať po finále MS 2002...

"Bol to doteraz môj najkrajší futbalový moment," priznal po zápase prešťastný gólman domácich Jiří Kobr, ktorého zásah v už nadstavenom spasil, aspoň v tomto zápase, domácich tigrov. Český legionár už jeden podobný, vraj úplne rovnaký gól dal. "Bolo to pred rokmi v Čechách, v III. lige, chytal som za Děčín a skóroval do siete Lázní Bohdaneč. Toto však bol určite dôležitejší gól," pochválil sa spomienkou na rok 1995 Kobr, ktorý by sa v bráne 1. FC asi neobjavil nebyť štyroch žltých kariet na konte Rodáka.

Na jar sa odohralo päť superligových kôl. Kobr chytal v piatom. Dovtedy bol prednostný Rodák. Myslí si Kobr, že dobrými zásahmi v bráne a streleným gólom si vypýtal dôveru i v ďalšom zápase? "No, možno áno. Pôjde však aj o to, na akom poste," neopúšťal humor brankára 1. FC. "Samozrejme, že to bude závisieť od trénerov, proti Trenčínu by som však rád stál v bráne," dodáva už vážnejšie Kobr, ktorého po zápase fanúšikovia domácich skoro zadusili. "Ale ani som to nevnímal, bola to taká radosť, že sa to ani nedá opísať," vydychuje sympatický Jirko, ktorý gól oslávi vtedy, keď bude dôvod na poriadne oslavy. "Až sa trochu zlepší naša situácia, tak určite nejaké šampanské donesiem... Hlavne však potrebujeme zachrániť ligu, potom oslávime všetko naraz."

Gól dal Kobr po rohu Zvaru, jednom z mnohých v závere stretnutia. "Ja som sa už pýtal dopredu tri minúty pred koncom, tréneri ma však zastavili, že je ešte dlhá doba... A že počkáme na ďalší na roh..." Ten prišiel zhruba v druhej minúte nadstaveného času. Keď sa Kobr oprel do odrazenej lopty, oči vraj nezavrel. "To nie. V prvom momente mi napadlo, že do nej pôjdem hlavou, tá lopta totiž ako keby vyskočila do vzduchu. Potom mi však preblesklo, že by som to určite nedal a že by to nebolo s takou razanciou. Tak som to pustil na nohu, mohol som, pretože som videl, že všetci hráči ostali stáť. A nikto po mne nešiel, všetci čakali ako to dopadne." Dopadlo...

Aké boli ohlasy na gól medzi hráčmi? Dodajme, že slovanista Meszároš, ktorý v zápase 23. kola dal v deň svojich 23. narodenín práve do siete Kobra vedúci gól Slovana (v poradí už desiaty Meszárošov do siete 1. FC, percentuálne, z celkového počtu 37 Meszárošových gólov určite zaujímavý pomer pozn. red.), označil Kobrovo vyrovnanie za zlý sen a taký Prole len krútil hlavou. Čo však spoluhráči? "Trochu srandy bolo, predovšetkým sú však všetci radi, že sme vyrovnali. Myslím, že posrandujeme ešte deň, dva, potom už pôjdeme ďalej...", dodáva gólman, ktorý si však neodpustí: "Mali sme však vyrovnať skôr a tento zápas sme mali vyhrať. My sme tento zápas chceli vyhrať. A chceme i ten s Trenčínom, takže nám neostáva nič iné, len ho vyhrať. A začať ho úplne ináč, ako ten so Slovanom."

Kobr, presnejšie tím 1. FC, totiž nezačal zápas najlepšie. Už v 8. minúte urobil hrúbku Novotný, k lopte sa dostal Vittek, našiel Meszároša a bolo to 0:1. "Dostali sme hlúpy gól, ako vždy na začiatku," hovorí Kobr, ktorý proti Meszárošovej strele nemal absolútne žiadnu šancu. Na loptu ani nesiahol... "Potom sme však už Slovan, dá sa povedať, do ničoho nepustili... V druhom polčase mi už bola aj zima, na loptu som si ani nesiahol."