zabudnúť na šokujúci úvod. Reč je o brankárovi Púchova Tomášovi Bernadym (na fotografii vpravo počas veľkej šance Šlahora). "V takomto krátkom časovom slede som ešte nikdy neinkasoval dva razy z jedenástky. Spomínam si ale, že ešte v čase, keď som chytal za Baník Ostrava, tak ma domáci prekonali tiež dva razy z pokutového kopu. Vtedy sme prehrali 0:3 a bolo to tuším v roku 1994," rozhovoril sa očividne vyrovnaný gólman Matadoru.

Priznal, že hoci začiatok bol nepríjemný, nepatrilo sa zabaliť zápas, aj keď stratu sa hosťom nepodarilo dohnať. Tomáš zase zaspomínal a tentoraz pripomenul nedávny duel v Košiciach. "Tam sme tiež prehrávali 0.2 do prestávky, ale ešte sme vybojovali remízu. V Prešove to ale nevyšlo. Sme sklamaní." Bernady ako správny kapitán si uvedomil, že za žiadnych okolností nesmie hodiť flintu do žita. Snažil sa burcovať kolektív, nebol znechutený. Počínal si naozaj výborne, zabránil aj ďalším gólom. "Brankár musí mať aj šťastie, to priznávam. Hlavne Jano Šlahor, keď išiel sám na mňa sám a urobil kľučku, mi zavaril. Dostal sa ale našťastie z uhla a nevyšlo mu to. Vtedy sme ale zdúpneli, mohlo byť rozhodnuté, keby dal tretí gól. Na druhej strane v závere sme mohli aj my vyrovnať v závere po štandardných situáciách."

Zabŕdli sme aj do situácií, ktoré vyvolali rôzne reakcie nariadených pokutových kopov proti hosťom. "V prvom prípade sa mi zdalo, že to bolo obojstranné držanie sa Šatku a Matiho. Takých momentov je v pokutovom území v zápase množstvo. Náš obranca síce pridržal útočníka, ale rovnako tak i Prešovčan môjho spoluhráča. Druhý zákrok som nevidel, musel som čeliť strele Matiho. Odrazenú loptu som chcel znovu chytiť, ak bol medzitým faul, tak to bolo naozaj zbytočné, lebo "balón" som mal pod kontrolou."

Tomáš priznal, že sa rád objavuje na prešovskom štadióne, pravda s dôvetkom, že hlavne vtedy, ak jeho mužstvo zbiera na východe body. K zeleno-bielym farbám má citový vzťah, však ich nosil pred vyše desiatimi rokmi. Vtedy sa totiž ocitol v Šariši, akurát Tatran postúpil do I. ligy pod vedením Štefana Nadzama a Jozefa Bubenka. On prišiel na hosťovanie z Ostravy. "Pôvodne som tu mal byť rok, ale zmenili sa pomery v Baníku, lebo Srníček odišiel do cudziny, tak ma stiahli späť do Ostravy. Na Prešov som ale nikdy nezabudol. Vtedy tu hral napríklad aj súčasný asistent trénera Prešova Vlado Gombár. Mimochodom, boli to moje začiatky medzi elitou, odchytal som všetkých pätnásť zápasov jesene. Mojimi partnermi boli Miro Vrábel a začínal s nami trénovať mladý aj Miro Seman."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.