hydrometeorológovia, ktorí predpovede vydávajú oficiálne a ich informácie sú veľmi ľahko kontrolovateľné už nasledujúci deň. I keď sa niekedy stane, že počasie sa neriadi ich predpoveďami, aspoň z denných meraní dokážu získať celkový obraz o vývoji počasia za sledované obdobie. Aké rekordy padali v našom meste za posledných päťdesiat až sto rokov v Košiciach, na to sme sa spýtali vedúceho regionálneho strediska Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach RNDr. Jána Smekala.

"V mesiaci december v minulom roku boli v Košiciach prekonané dva rekordy pripadajúce na príslušné dni za posledných päťdesiat rokov. Pätnásteho minimálna teplota poklesla na -11,4 °C. Doteraz najnižšia bola 15. 12. 1951, kedy teplota poklesla na -10,2 °C. Druhý rekord bol prekonaný 25. 12., keď teplota poklesla na -16,3 °C. Doteraz najnižšia teplota bola nameraná 25. 12. 1961 a to -16.2 °C. Teplota -16,3 °C bola zároveň aj najnižšia decembrová teplota nameraná za posledných päťdesiat rokov v Košiciach. Celkovo najnižšia teplota za posledných päťdesiat rokov je -21,3 °C nameraná 3. 12. 1973. Najnižšia priemerná teplota v minuloročnom decembri bola nameraná na Štedrý deň, kedy poklesla na -11,9 °C."

Zimné mesiace nemusia byť len chladné, ale aj nezvyčajne teplé. I o tom majú klimatológovia dôkazy. "V januári 2002 bol teplotný rekord najvyššej teploty prekonaný, keď teplota vystúpila na +13,2 °C, čo je najvyššia teplota za posledných sto rokov. Doterajší rekord bol +12,0 °C z 9. 1. 1994. Priemerná teplota tohtoročného februára je +2,8 °C čo je tretia najvyššia teplota za posledných sto rokov. Vysoké teploty vo februári boli v roku 1990, 1995 a 2002. Denné hodnoty neboli prekonané. Najvyššia denná teplota za posledných päťdesiat rokov bola 25. februára 1986 +11,6 °C."

Nikoho neprekvapia letné horúčavy. I tie však môžu byť rekordné. "Najvyššia teplota vôbec v Košiciach bola nameraná 16. augusta 1952, a to +37,4 °C."

Z pohľadu klimatológov je zaujímavé pozorovať aj celkový vývoj teplôt v jednotlivých mesiacoch. Ako to odborníci vnímajú nám prezradil klimatológ SHMÚ v Košiciach Ing. Elemír Dunajský, CSc.

"Ťažko povedať, či sa z teplého februára bude odvíjať aj ďalšie počasie v nasledujúcich mesiacoch. Hovorí sa, že teploty sa striedajú. Keď je teplejší február, tak potom je chladnejší marec a apríl a naopak, a potom je júl a september chladnejší. Nie je v tom však žiadna zákonitosť. Aj pri zrážkach je to niečo podobné. Marcové zrážky sú vyššie ako v ostatných mesiacoch. Taktiež je posunutá Medardova kvapka."

V Košiciach sú časté aj silné lejaky a veterné počasie. I tie neuniknú pozornosti odborníkov. "Maximálny denný úhrn zrážok za posledných sto rokov je 110,5 mm a bol nameraný 13. 8. 1963. Najväčší náraz vetra v Košiciach bol v apríly v roku 1963, kedy rýchlosť vetra dosiahla 148 km/h. Dátum nie je potrdený, lebo to máme iba z literatúry. Potvrdený záznam máme z 10. februára 1984 kedy rýchlosť vetra dosiahla 134 km/h. Víchricu hodnotíme ak vietor v nárazoch dosiahne rýchlosť 76 a viac km/h. Rýchlosť vetra nad 88 km/h je hodnotená podľa našich kritérií ako silná víchrica, rýchlosť nad 102 km/hod ako veľmi silná víchrica. Nedá sa však povedať, či rýchlosť vetra nameraná v Košiciach už spĺňa kritéria orkánu. Je to totiž len jedna z hodnôt. Aby sme mohli jednoznačne povedať, že ide o orkán, potrebovali by sme sa na to pozrieť komplexne. Nameraná hodnota bola iba na jednom mieste a rýchlosť je iba jeden z ukazovateľov."

Je možné storočné hodnoty hodnotiť ako extrémne? Dá sa z nich predpovedať nejaká veľká prognóza klimatických zmien?

"Celosvetový trend je, že teploty majú stúpajúcu tendenciu a zrážky klesajúcu tendenciu. Vždy sa to však drží v normále. Nie sú žiadne extrémne výkyvy počasia za posledných sto rokov. Od roku 1990 je však v Košickej kotline trošku teplejšie. Klimatické zmeny sú aj budú, ale sto rokov je veľmi krátke obdobie na zhodnotenie. Každá oblasť má svoje špecifiká. Viac stúpa napríklad teplota na západnom Slovensku, tu menej. Každé územie sa musí hodnotiť zvlášť. V rámci Slovenska mala trochu tá nížinná oblasť v prvej polovici storočia relatívne vyššie zrážky. Teraz je to na severe. Začiatok storočia bol chladnejší, ale nedá sa porovnať napríklad s obdobím spred 500 rokov," dodal E. Dunajský.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.