postúpili do finále slovanisti, východniari obsadili konečné tretie miesto. V nasledujúcich riadkoch vám ponúkame 'čriepky' zozbierané bezprostredne po poslednom šiestom stretnutí pred kabínov východniarov.

Zranenie Kövéra ďalším škrtom cez rozpočet

Útočník HC Košice Gabriel Kövér odsledoval včerajší súboj iba zo striedačky. Z hry ho vyradilo zranenie a to bolo pri absencii Škoviru ďalším škrtom cez rozpočet pre domácich trénerov. Po zohranom prvom útoku sa im narušil aj tretí. "Natrhol som si slabiny a každé ráno dostávam infúzie," vysvetlil nám príčinu svojej absencie G. Kövér. "Do štvrtkového siedmeho zápasu by som sa bol dal ako tak do poriadku, dúfal som teda, že naň dôjde. Žiaľ, nepodarilo sa. Chcel som nastúpiť silou vôle, ale nedalo sa. Zranenie sa mi stalo v štvrtom zápase, v piatom v Bratislave som ešte so sebazaprením odohral dve tretiny, ale potom som musel odstúpiť. Na šiesty zápas som však už nemohol nastúpiť vôbec, nemohol som sa totiž postaviť na korčule." Mladý krídelník teda svojim fandil aspoň zo striedačky. "Zápas som prežíval riadne impulzívne. V polovici zápasu to ešte bolo otvorené. Nemali sme proste šťastie. V šiestich zápasoch sme nastrieľali deväť tyčiek, a to je smola."

Obranca T. Nádašdi: "Rybár mal šťastie"

Z košickej šatne vychádzali košickí hráči smutní, veľmi chceli, aby sa rozhodovalo až v siedmom stretnutí. "Všetci sme sklamaní, chceli sme stav série vyrovnať. Nič to, život je taký, prehrali sme... Keby sme dali my prvý gól, bolo by to iné, ale taký je šport," trúsil pred kabínou slová obranca Tomáš Nádašdi. Košičania včera 'museli', ak chceli vývoj série zdramatizovať. Po prvom bratislavskom góle však už bolo cítiť na ich hokejkách nervozitu. "Keď dá súper prvý gól, to už sa hrá ťažšie, pretože musíme doháňať, kým protivníkovi stačí pozorne brániť a čakať na protiútoky." V sérii východniari v absolútne vyrovnanej partii doplatili na menšiu efektivitu. "Škoda sobotňajšieho zápasu v Bratislave. Šancí sme v ňom mali neúrekom, v tretej tretine sme mohli pokojne otočiť zápas. Aj včera sme mali za stavu 1:3 niekoľko príležitostí, ale s jedným gólom sa nedá vyhrať." Vo včerajšom šiestom dueli toho dosť pochytal aj brankár Bratislavy Pavol Rybár. "Rybár mal v celej sérii šťastie. Triafali sme priamo doňho, takže by som ani nevravel, že nás vychytal. Väčšinou išli strely do stredu bránky a nikto mu neclonil vo výhľade, takže to sa mu chytalo ľahko." S predvedenými výkonmi v semifinále však môžu byť Košičania napriek prehre spokojní, držali sa statočne. "Myslím, že sme odviedli celkom dobrúi robotu a nemáme sa za čo hanbiť. Možno na budúcu sezónu to bude lepšie."

Útočník J. Kmiť: "Rozhodovali maličkosti"

Zaujímavosťou stretnutia bolo, že v 33. minúte musela byť hra za stavu 0:1 prerušená. Plexisklo za košickou bránkou totiž po bombe obrancu Slovana Tabačeka nevydržalo a rozbil sa. "Trošku nás to rozbité plexisklo aj pribrzdilo. Predtým sme si totiž vytvorili tlak, no potom sa hra prerušila a vzápätí sme dostali druhý gól. Potom sa nám už nedarilo dlhšie sa udržať v útočnom pásme. Slovan pozorne bránil modrú čiaru a z brejkov nám dával góly," povedal niekoľko minút po zápase útočník HC Jaroslav Kmiť. Jeho hokejová dvojička Gabriel Kövér mu na ľade chýbal, rovnako ako v prvom útoku chýbal Krotákovi Škovira. "Určite. Prvý útok bol zohratý a hral celú sezónu dobre. Bolo vidieť, že Škovira im chýba. Šancu dostali ďalší hráči a na to, že celú sezónu zväčša sedeli na striedačke, sa snažili dobre. Žiaľ, nevyšlo nám to." Ukázalo sa, že piaty zápas bol z psychického hľadiska veľmi dôležitý. Slovan v ňom vyhral 4:3 po predĺžení, a tak na košický ľad nastupoval včera pomerne sebavedomo. "Áno a takisto aj prvý zápas série v Bratislave bol veľmi dôležitý, tiež sme ho mohli vyhrať. Toho roku mal viac šťastia Slovan, dúfam, že v ďalšej sezóne ho budeme mať my. Zápasy boli vyrovnané, rozhodovali maličkosti. Slovanisti urobili menej chýb, a preto postúpili." Jaro Kmiť sa v semifinálovej sérii predviedol v dobrom svetle, hra sa mu vcelku darila. "Hralo sa mi celkom dobre, ale nepresadil som sa strelecky a to ma trošku mrzí."

Diváci tradične šiestym hráčom

Košickým hokejistom snahu rozhodne uprieť nemožno. Proti skúsenejšiemu tímu Slovana sa vybičovali k výborným výkonom plným bojovnosti a nasadenia. Do hry vložili všetky sily a košický divák, ktorý hokeju rozumie, to náležite ocenil. Ani za stavu 1:5, keď už bolo jasné, že do finále pôjde Slovan, neprestali povzbudzovať svojich miláčikov. Vytvorili úžasnú kulisu, v ktorej sa musí hrať dobre každému hokejistovi. Po zápase si hráčov 'vyžiadali' z kabíny späť na plochu, aby im za pekné hokejové divadlo, i keď so smutným koncom, ešte raz zatlieskali. Zvlášť brankárovi Martinovi Klempovi, pre ktorého bol včerajší duel zrejme posledným v košickom drese. "Divákom treba poďakovať, fakt chodili a povzbudzovali nás celú sezónu. Boli našim šiestym hráčom. Už aj z toho dôvodu je škoda, že sme nevyhrali, bolo by to o to krajšie," dodal na túto tému obranca HC Tomáš Nádašdi.

Spokojnosť aj u trénerov

"Chcem našim chlapcom za celú sezónu poďakovať a taktiež aj za výkony, ktoré predviedli v štvrťfinále a semifinále play off. cieľom bolo umiestnenie do štvrtého miesta, s treťou priečkou sme teda spokojní," povedal na poslednej tohtosezónnej pozápasovej tlačovej besede jeden z dvojice trénerov východniarov Róbert Spišák.

Bronzové medaily nemal kto odovzdať

"Veľmi ma mrzí, že zo zväzu si na tento zápas nenašiel cestu do Košíc nik, kto by našim hráčom po stretnutí odovzdal bronzové medaily. Osobne sa ma to dotklo," vyjadril sa po stretnutí riadieľ HC Slavomír Caban. Nuž, pre kompetentných bolo z Bratislavy do Košíc zrejme až príliš ďaleko na to, aby sa sem vôbec unúvali...

Rozdávanie dresov a davová psychóza

Na záver sa ešte musíme pristaviť pri jednej skutočnosti. Pred zápasom sa v Košiciach pri vchodoch opäť zadarmo rozdávali dresy mužstva. Myšlienka pekná, lenže aj takúto akciu je potrebné dobre a poctivo pripraviť. Organizácia však úplne krachla, pretože práve pre rozdávanie dresov sa brány štadióna otvorili až trištvrte hodiny pred úvodným buly a to je v súčasných košických podmienkach veľmi neskoro. Pred vchodmni sa totiž vytvorili obrovské davy a zástup postupoval do vnútra cez úzku bráničku len veľmi pomaly. Samozrejme, s blížiacim sa začiatkom zápasu nervozita rástla, pretože ani tí, ktorí prišli polhodinu pred zápasom, nemali istotu, že sa dovnútra do úvodného buly vôbec dostanú. Následkom bola nervozita, nadávky a obrovská strkanica pri vchodoch. Zodpovední by si mali uvedomiť, že do mlynice ľudských tiel sa tak dostane aj mmnoho malých detí, ktoré môžu prísť ľahko k úrazu. Vraj sa o rozdávaní dresov rozhodlo až na poslednú chvíľu a to bola príčina skutočnosti, že na štadión začali ľudí vpúšťať až od 16.15 hod. Ako však trefne poznamenal jeden z našich novinárskych kolegov, zodpovední môžu byť radi, že sa v obrovskej masovej tlačenici napokon nikomu nič nestalo...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.