veľkom už nad volebnými nomináciami a prípravou nominačných snemov. A ako to už v týchto kruhoch chodí, explodovali aj petardy. Niektoré poriadne smradľavé...
Primát patrí vynálezcom patentu na miniaturizáciu preferencií. To, čo dosiahla SDSS v politike, je na zápis do knihy rekordov; parlamentná strana s absolútnou nulou percent cez niekoľko mesiacov u viacerých agentúr. Fenomén "Volfovho čísla" je aj najväčším vkladom, ktorý SDSS vložila do slovenskej politiky.
Preto až bránicu rozkmitala nominácia VOLEBNÉHO LÍDRA - Jaroslav Volf. Zarputilosť, s akou tento lev parlamentných salónov zápasí o vlastnú deku na politickom kúpalisku, má ale vážnu estetickú vadu: Vzápätí dvaja potenciálni záchrancovia - Koncoš i Weiss - avizovali, že Volfa osobne na svoju kandidátku jednoducho nevezmú. S SDĽ už pritom majú aj podpísanú dohodu, že SDSS dostane jeden flek v prvej osmičke. Reakcia sa dostavila okamžite; molekula sa ďalej štiepi, dva kraje, mládežnícka organizácia a (možno) Mutafov už aj pečú k Weissovi.
Ten by ale mal byť v strehu. Istota, ako z 3,1 percenta nič nestratiť, je zabarikádovať pred Dubčekovými sirotami okná aj dvere. Jaroslav Volf je totiž iba symbolom, nie však jediným členom SDSS, ktorý sa o nulu pričinil.
Problémy totálne iného druhu riešia v HZDS. Oni nemajú dilemu s lídrom ani bolehlav z percent. Kvári ich iná mora; stačilo by jedno teplé slovo z Ameriky a na kandidátku by radi pustili i tucet Volfov. To však neprichádza do úvahy, Mečiar útržil vo Washingtone miesto rozhrešenia iba ďalšie facky.
A treba povedať, že po práve a zásluhe; krajské snemy HZDS v BA, KE a napokon aj v BB opäť ukázali, že správny preklad slov "transformácia", "sebareflexia" stále nepoznajú. V Košiciach bol JENOMYSEĽNE zvolený krajským šéfom Gustáv Krajči. Existuje výstižnejší dôkaz neschopnosti pochopiť, čo na nich Američanom prekáža? Dajme pod čiaru kauzu referenda (hoci to od nikoho žiadať nemôžme), aj to, že ešte koncom roka 1999 viedol Krajči stranícku delegáciu na návšteve u Miloševiča. Nedajú sa však brať metamorfózy HZDS vážne, pokiaľ strkajú do funkcií ľudí, ktorí nesú na pobabranej minulosti politickú zodpovednosť. To je pointa americkej kliatby; je zbytočné trúbiť, že na kandidátke bude tretina žien, tretina mládežníkov a tretina ľudí z regiónov, ak politické opraty držia také "osvedčené" firmy ako Krajči...
Len ako parodizovanie seba samého vyznieva aj voľba Vladimíra Lexu mladšieho za krajského podpredsedu v Bratislave. Isteže, nikto nie je zodpovedný za dospelých rodiných príslušníkov, teda ani Vladimír za brata, ktorý už tri roky nevie trafiť domov... Ale symbolika tejto voľby je závratná... Môžu rečniť o NATO od vidím do nevidím, keď výsledkom sú takéto personálne rozhodnutia. Samozrejme, dá sa namietať, že žiadny význam by nemali ani zmeny na regionálnych úrovniach, keď na samom vrchu zostáva stále Mečiar. To je ale trochu povrchné videnie; Mečiar je totiž v HZDS viac ako predseda, je symbolom a samotným zmyslom hnutia. Jeho zotrvanie by preto azda aj šlo prehltnúť (s veľmi silným žalúdkom), keby bolo vidieť razantný ozdravný proces na nižších úrovniach. O tom, že HZDS je stále "svoje", ale vypovedá práve fakt, že prežíva aj druhá liga...
Volebným personáliám sa venovala aj RR SMK. Rozhodnutie, že na prvých tridsiatich miestach kandidátky nebudú samosprávni bossovia (starostovia, primátori, poslanci a spol.) môže mať ešte zaujímavé konzekvencie. Potenciálne postihnutí, ktorých je práve v SMK nadmieru, sú totiž postavení pred ťažkú dilemu: Zvoliť republikovú kariéru, alebo istotu provinčných kráľov? Manéver má svoje pre aj proti, istá je jedna vec - ZMOS začne obratom lobovať, aby sa rovnako nerozhodli aj iné strany.
Napokon, veľké churaly mali aj obe národné strany. Okrem toho, že sa vzájomne okydali a odmietli všetko, čo navrhovala konkurencia, je zaujímavý ešte jeden moment: Slota je v záujme zjednotenia "pronárodných síl" pripravený vzdať sa kandidatúry a odísť z veľkej politiky. Malíková to hneď aj - samozrejme - odmietla. Slotovi sa ale, popri všetkej tragičnosti, komičnosti i katastrofičnosti jeho postavy, nedá uprieť jedno: Akoby mal aj chrbticu, už viackrát ukázal, že má pomerne priame držanie tela. Nie je to jeho prvé gesto, keď na oltári "vyššieho cieľa" je ochotný obetovať osobný záujem. Veru, v tejto vlastnosti sa majú od neho čo učiť aj tzv. štandardní politici... O tých z HZDS nevraviac...
