Keď sa povie Prusko, mnohým ľuďom sa spravidla vybaví národ s vojenskou históriou

Pruský štát s hlavným mestom Berlínom siahal v časoch svojej historickej slávy od holandských hraníc až k hraniciam Litvy. Návrh spojiť zadlženú spolkovú krajinu Berlín s Brandenburskom ale logicky nastolil otázku, prečo vlastne tento názov znovu nepoužiť? To však určite pobúri susedných Poliakov, pretože väčšina bývalého pruského územia leží práve v Poľsku.

V Nemecku momentálne badať zvýšený záujem o pruské korene a hŕstka nadšencov chce tento historický štát, ktorý by sa mal rozprestierať okolo Berlína, znovu vybudovať. Prusko je ale ako štát zvyčajne stotožňované s vojenskou agresiou. Politik Klaus Franke v tejto súvislosti pripomína, že "Prusko má aj intelektuálne, nielen vojenské dejiny. "

Historik a profesor Wolfgang Wipperman však upozorňuje, že tí, ktorí s nadšením obnovujú pruskú históriu, sa doslova a do písmena zahrávajú s ohňom. "Domnievam sa, že niektorým Nemcom nie je celkom jasná myšlienka demokracie. A to je dôvod, prečo sa obzerajú späť. Vyvoláva to u nich nostalgické pocity. Ja osobne im nedôverujem."

Prusko zaniklo na konci prvej svetovej vojny, keď sa pruská cisárska dynastia Hohenzollernovcov vzdala moci. Štát, ktorý kedysi ovládal severnú Európu, upadol do zabudnutia. Dnes znovu ožíva - vďaka hŕstke nadšencov, pre ktorých bola éra pruského štátu "zlatým vekom a jej hodnoty sú živé dodnes". Služba a povinnosť, striedmy život, tvrdá práca, služba národu, ale tiež starostlivosť o deti a vzdelanie - to údajne boli základné piliere Pruska.

Vnuk posledného pruského cisára Viliama II., princ Friedrich Viliam Pruský, považuje obrodenie mena Prusko v Nemecku len za výstrelok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.